Fačkovské sedlo (802 m n.m.) tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi. Nachádza sa tu známe turistické a lyžiarske stredisko. Sedlo je východiskovým bodom pre výstup na okolité horstvá, okrem iného aj na Kľak. Cez sedlo prechádza červená turistická značka označovaná aj ako „Cesta hrdinov SNP“.

Závozy (912 m.n.m.) je bývalá nemecká obec, ktorá bola založená v roku 1392 v rámci prvej vlny nemeckej kolonizácie. Obec mala vlastnú poštu, obchod, krčmu, kultúrny dom, školu i kostol. Počas vojny ušli z obce jej pôvodný obyvatelia pred partizánmi. V súčasnosti je Hadviga malou chatársku osadou, bez napojenia na elektrické vedenie a vodovod. Tvorí ju približne desiatka chalúp, kostol a zo škody ostali len schody.

Vyšehradské sedlo (579,0 m n. m.) spája Hornonitriansku a Turčiansku kotlinu. Leží pod vrcholom Vyšehradu a je východiskovým miestom pre viaceré turistické trasy. Cez sedlo vedie červená turistická značka označovaná aj ako „Cesta hrdinov SNP“.

Vyšehrad (829 m n.m.) je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený skalnatý vrchol ležiaci na hrebeni pohoria Žiar. Vďaka svojej výhodnej polohe sa stal miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Zachovali sa tu pozostatky slovanských predkov, pričom možno tu badať stopy osídlenia od mladšej doby kamennej, kedy sa tu nachádzalo veľké hradisko. Výrazné stopy sa spájajú s bronzovou dobou a ľudom Lužickej kultúry, ako aj s neskoršou Železnou dobou. V rannom stredoveku bolo mohutné hradisko prebudované na drevený hrad s opevnením. Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom slovenského regiónu Hornej Nitry a Turca. Obrannú a obchodnú funkciu hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam. Z vrcholu sú pekné výhľady do okolia, hlavne do Turčianskej doliny, Hornonitrianskej doliny, Žiar, Veľkú Fatru a Malú Fatru.

Štyri chotáre (710 m.n.m.) sa nachádzajú na hlavnom hrebeni pohoria Žiar. Tvoria hranicu medzi oblasťou Hornej Nitry a Turca. Sú križovatkou viacerých turistických trás, cyklotrás i lyžiarských trás a tunajších lesných ciest. Postavená tu bola štýlová zrubová poľovnícka chata. Hoci z tejto horskej čistiny nie je priamy výhľad do okolia, poskytuje možnosť pre oddych, opekanie, posedenie v prírode a pre iné aktivity. Neďaleko chaty sa nachádza lesný prameň. Určité výhľady sa naskytnú počas výstupu z Kaních pyskov, kde možno obdivovať prírodnú scenériu prievidzskej kotliny.Štyri Chotáre -

Kanie Pysky (325 m.n.m.) - križovatka turistických trás a cyklotrás. Nachádzajú sa neďaleko obce Nedožery-Brezanmi, nad miestnou vodnou nádržou. Je východiskovým miestom pre jednu z alternatív výstupu na Štyri chotáre.

Pohorie Žiar je jadrové pohorie, ktoré sa nachádza sa medzi Hornonitrianskou kotlinou na západe a Turčianskou kotlinou na východe. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhovýchode s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik. Pohorie má charakter vrchoviny až hornatiny. Na vápencoch a dolomitoch sa objavujú krasové formy reliéfu s bradami a skalnými hranami. Je to veľmi pekné pohorie s väčšinou ihličnatými lesmi, prekrásnymi lúkami a výhľadmi. Najvyšším vrchom sú Chlieviská (1 024,4 m. n. m.). Jeho súčasťou je aj významný vrch Vyšehrad a známe Vyšehradské sedlo (579 m n. m.).