Rieka Tara je najdlhšou riekou Čiernej Hory, dosahuje dĺžku 145 km. Rieka je zdrojnicou Driny, pramení vo výške cca 2000 m neďaleko hranice s Albánskom, 30 km južne od mesta Kolašin. Rieka nemá vlastný prameň, vzniká spojením riek Veruša a Opasanica.

Okolie rieky sa vyznačuje veľkým prírodným bohatstvom, prevládajú tu rozbujnené lestné spoločenstvá, skalné terasy, vysoké útesy, jaskyne a samozrejme čistá a priezračná voda. Práve kvôli čistote a kvalite vody je rieka zaradená medzi chránené biosférické rezervácie sveta. V skalných stenách kaňonu bolo doteraz objavených vyše 80 jaskýň. Jej prúd sa ženie asi 40-timi kaskádami, z ktorých najznámejšie sú Djavolje lazi, Sokolovina či Bijeli kamen. Podstatná časť toku prechádza cez územie Čiernej Hory, iba posledných pár kilometrov prechádza cez územie Bosny a Hercegoviny, kde sa spája s ďalšou známou riekou Piva. Od ich sútoku tečie rieka Drina, ktorá sa pri Bosanskej Raci na bosniansko-srbských hraniciach vlieva do rieky Sáva.

Rieka prechádza v jej dolnom toku cez impozantný kaňon, ktorý je možné raftovať. Kaňon rieky je dlhý 93 km a prechádza cez územie Národného parku Durmitor v Čiernej Hore a je najkrajším kaňonom Čiernej hory. Najväčšia hĺbka kaňonu je 1 300 metrov. Ide o najdlhší kaňon v Európe a druhý nadlhší kaňon na svete, hneď po známom americkom kaňone Grand Canyone. Kaňon je preto zaradený v zozname prírodných pamiatok UNESCO, spolu s okolitým národným parkom Durmitor.

Sutomore je neveľké, populárne letovisko na Barskej riviére v Sutomorskom zálive, 18 km na juh od Petrovca a 6 km na sever od mesta Bar. Pred nepriaznivými podmienkami počasia a prírodnými podmienkami ho chránia hory Rumije, vďaka ktorým má Sutomore asi najstálejšie počasie zo všetkých letovísk. Z vrcholov tu dominuje Sutorman (805 m). K najkrajším plážam letoviska Sutomore patria Sutomorská pláž, dlhá asi 1250 metrov, ktorá sa pozvoľne zvažuje do mora, pláž Zlaté pobrežie (Zlatna obala) na juhovýchode, dlhá 850 m so zlatistým pieskom, za ktorou pokračujú menšie skalnaté pláže až k mysu Ratac a tiež Červená pláž, pomenovaná podľa farby svojho piesku a kamienkov, ktoré pôsobia tak, že i more vyzerá byť červené. Je to nádherná a romantická pláž, obklopená je hustým borovicovým lesom a je ideálnym romantickým miestom pre zamilované dvojice. Na pláži sú palmové bary a reštaurácie.

Z pamiatok stojí sa návštevu Kostol sv. Tekly nad obcou z 8. storočia, ktorý má dva oltáre (pravoslávny a rímskokatolícky). Kostol bol viackrát prestavaný a jeho súčasný vzhľad je z 19. storočia. Známa je aj turecká pevnosť Tabija, benátska pevnosť stojaca 3 km na severozápad vo výške 232m. Jej súčasťou je kostol sv. Demetria. Pevnosť tvorí okrem zreteľného opevnenia už iba ruiny, ale práve malý kostol bol v roku 2007 z časti zrekonštruovaný. Z vrcholu sú krásne výhľady na pobrežie, okolité vrchy. Na myse Ratac sú ruiny benediktínskeho Kláštora Panny Márie Ratackej z 11. storočia. Sutomore má zopár reštaurácií, kaviarní, miestne diskotéky, ale pre toho, kto má rád noci plné zábavy a radovánok, toto letovisko nie je pre neho najideálnejšie. Na svoje si tu prídu romantické duše a rodinky, ktoré si vychutnávajú pokojnú dovolenku u mora a prechádzky po okolí.

Boka kotorská je najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora a často býva mylne považovaný za najjužnejší európsky fjord. V týchto miestach však ľadovec (súvislý ľad) nikdy nebol, ide len o zatopené ústie rieky. Pod hladinou sú dodnes riečne naplaveniny a zvyšky niekdajšieho koryta. Nachádza sa v Čiernej Hore, názov má podľa mesta Kotor a delí sa na štyri menšie zálivy – Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Celková dĺžka je 28 km a šírka je v najužšom mieste, zvanom Verige (reťaze), 350 m. Podľa povesti viezli námorníci v roku 809 telo svätého Tripuna, mučeníka z 3. storočia, zastihla ich búrka a oni sa schovali v pokojných vodách zálivu. Pretože nevedeli ako odtiaľ vyplávať, domáci im ponúkli, aby telo nechali u nich, že ho budú uctievať. Neskôr na na ochranu ostatkov vybudovali románsku katedrálu sv. Tripuna považovanú za jednu z najkrajších stredovekých stavieb v Stredomorí.

V úžine Verige naťahovali reťaze („verige“ znamená „reťaze“), ktoré bránili zátoku pred útokmi lodí z mora. Počas prvej svetovej vojny bol záliv v rukách Rakúsko-Uhorska a súžil ako významná základňa jeho námorníctva. V roku 1918 sa záliv stal dejiskom vzbury v Kotorskej boke. Jedným z jej vodcov bol český námorník František Raš, ktorého po potlačení vzbury rakúsko-uhorské úrady popravili. Za prvej republiky bola Kotorská boka prístavom pre česko-slovenské lode.

Národný park Lovćen je národným parkom už od roku 1952. Skrášľuje juhozápadnú časť Čiernej Hory medzi Skadarským jazerom, zálivom Boka Kotorska a Budvanskou riviérou. Správne a administratívne centrum NP sa nachádza v Cetinje. Mohutné horské masívy sa rozpínajú nad mestom Kotor a Kotorským zálivom. Národný park Lovćen je významný tiež pre svoje kultúrne dedičstvo. Sú dve možnosti ako dá dostať do NP Lovćen, a to práve buď z mesta Kotor, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO, alebo z Cetinje, starodávneho hlavného mesta Čiernej Hory. V pohorí na malej ploche možno nájsť veľa bizarných skalných vápencových útvarov, hlboké lesy a vysoko položené alpínske lúky. Lovćen sa považuje za onú Čiernu Horu, podľa ktorej bola celá krajina pomenovaná; je to veľmi významné miesto pre obyvateľov štátu.

Mauzóleum vladyku Petara II. Petroviča Njegoša (1 657 m n.m.) bolo postavené na vrchole Jezerski vrh, ktorý je najvyššie turisticky dostupné miesto v pohorí. Nachádza sa tu jeho veľká socha z čierneho mramoru a hrobka. Tesne pod vrcholom vrchu Jezerski vrh je parkovisko, z ktorého vedie tunel pre peší výstup skrz vrch až na jeho vrchol.  Za mauzóleom bola vybudovaná panoramatická vyhliadka. Výhľad z tohto miesta je skutočne nezabudnuteľný a očarujúci a zaslúžene patrí k najkrajším miestam v celom parku. Nielen samotný panoramatický výhľad z vrcholku hrebeňa je ohromujúci, ale i celá cesta nahor a späť je dych berúca. Každá serpentína odkrýva modré farby Boky Kotorskej v inom odtieni a lúče slnka na jej hladine v inom odlesku. Táto oblasť sa právom označuje za jednu z najkrajších možných vyhliadok na celú Boku Kotorsku.

Toto miesto si vybral filozof a básnik Petar II. Petrović Njegoš, otec modernej identity Srbov. Mauzóleum Njegoša bolo vybudované medzi rokmi 1970 až 1974 a je dielom chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića. Je to zmes architektonického a umeleckého diela. Toto mauzóleum je najvyššie položené na svete. Z parkoviska k nemu vedie 461 schodov. Slávna pieseň, Lovćen je náš svätý oltár, hovorí o tom, že Lovćen je skutočným symbolom Čiernej Hory.

Skadarske jazero je krasové jazero na hraniciach Čiernej Hory a Albánska. Je to najväčšie jazero na Balkáne. Jeho rozloha kolíše od 370 km2 do 530 km2, z čoho približne jedna tretina pripadá Albánsku a zvyšné dve tretiny Čiernej Hore. Dosahuje hĺbku až 44 m. V roku 1996 bolo zahrnuté do Ramsarského zoznamu mokradí medzinárodného významu. Východný a severný breh je nízky. Na severe sa rozkladá Demovsko polje. Naopak západný a juhozápadný je hornatý. Od Jadranské mora oddeľuje jazero horský chrbát Rumija. Na jazere sa nachádza niekoľko ostrovov. Najväčší je Vranjina v delte Morače.

Voda v jazere je čistá, čo je predovšetkým zabezpečené približne 50 prameňmi, ktoré vyvierajú na dne jazera. Voda v celom jazere sa úplne vymení za tri až šesť mesiacov. V Čiernej Hore je jazero a jeho okolie od roku 1983 národným parkom. Ide o jednu z najväčších vtáčích rezervácií v Európe s viac než 270 druhmi, medzi inými aj poslednými európskymi pelikánmi. V okolí jazera, ktoré vždy bývalo významným centrom Čiernej Hory je mnoho kultúrnych pamiatok. Neďaleko juhovýchodného brehu jazera leží albánske mesto Skadar, v severnej časti je jazero sčasti zasypané a premostené železnicou spájajúcou Belehrad a mesto Bar na jadranskom pobreží. Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava a miestni sa venujú rybolovu.