PopisNonnenfelsen (537 m n.m.) je mohutný skalný masív, ktorý sa vypína do výšky takmer 100 metrov nad nemeckým kúpeľným mestečkom Johnsdorf. Asi 150 metrov dlhý skalný chrbát je tvorený pieskovcom, spevneným v blízkosti kontatku s čadičovou žilou. Čadičová výplň žily ale neskôr podľahla rozkladu a dnes tu po nej ostala iba mohutná asi 100 metrov dlhá a 3 metre široká skalná rozpadlina s 20 až 30 metrov vysokými bočnými stenami, ktoré sa nazývajú ako "Skalné ulice" (Felsengasse). Skalnou rozpadlinou prechádza cesta, ktorá od juhozápadu pomerne strmo stúpa po kamenných schodom, na konci ústí do umelo zarovnanej skalnej plošiny, ktorú uzatvára medzi skaly vtesaná budova štýlovej horskej reštaurácie. Táto reštaurácia bola vybudovaná už v roku 1859, v roku 1902 však vyhorela. V 90-tych rokoch 20. storočia bola kompletne prebudovaná. Z vrcholovej plošiny sú výhľady na okolité skalné útvary, kúpeľné mestečko, ale aj na vrcholy Luž, Hvozd a Plešivec. Podľa povesti tu v dávnych dobách žili dve mladé rehoľníčky, ktorá podľahli pozemskej láske a za trest boli premenené na kameň. Na vrchol vedie zaistená ferrata Nonnensteig, ktorá je istená lezeckým lanom, prechádza úzkymi rímsami a strmým skalným terénom. Je dlhá 350 metrov a prekonáva výškový rozdie 60 metrov. Jej hlavnou atrakciou je visutý most medzi skalami a lanová lávka. Na vrchole bola v roku 1823 postavená drevená chatka, neskôr aj s výhliadkovou plošinou. Neskôr tu bola vybudovaná väčšia chata, ktorú hraničná čiara rozdeľovala na rakúsku a nemeckú časť. V roku 1946 chata vyhorela. Dnes je na vrchole iba pár lavičiek, retranslačný stožiar a na základoch bývalej chaty je upravená vyhliadková terasa obohnaná kamennou stenou s orientačnými tabuľami. Pravčická brána bola navštevovaná už od konca 18. storočia a masy turistov spôsobovali zvýšenú eróziu vrchných partií a deštrukciu brány. Po zistení niekoľkých trhlín bol v roku 1982 vstup turistov na bránu zakázaný. Edmundova souteska bola zrekonštuovaná v polovici 60-tych rokov 20. storočia, kedy sa tiež nazývala ako Tichá souteska. Pôvodne bola celá neprístupná. Koncom 19. storočia zahájená stavba chodníka, prechádzajúci tunelmi v skalách, lávkami, mostíkmi, plávajúcimi chodníkmi. V roku 1890 bola spustená prevádzka a otvorená reštaurácia. Souteska je dlhá 960 metrov. K dispozícii je 8 lodí pre 25 osôb. Súčasťou plavby je výklad, ako aj umelý vodopád, ktorá je pomocou oceľového lanka spustený prevozníkom. Za Edmundovou souteskou sa nachádza Divoká souteska, ktorá na ňu nadväzuje U Mezního můstku. Bola sprístupnená v roku 1898. Souteska je dlhá 450 metrov. Vrchol je takmer celý zalesnený a tvorí ho rozľahlá plošina s rozmermi približne 1600x600 metrov. Po väčšine svojho obvodu je lemovaná niekoľko desiatok metrov vysokými pieskovcovými stenami. Z okrajov vrcholovej plošiny sa na mnohých miestach otvára ďaleký rozhľad na Lužické hory aj Českosaské Švajčiarsko. Z Drážďanskej vyhliadky na druhom konci plošiny sú viditeľné Drážďany a skalný útvar Koňská hlava. Najvýznamnejším kruhovým výhľadovým bodom je 33 m vysoká kamenná rozhľadňa z roku 1864, jedna z najstarších na území ČR. Pôvodne išlo o trigonometrickú vežu 1. rádu, ktorá slúžila pre potreby rakúskych, saských a pruských zememeračov ako aj turistickému ruchu. V roku 1936 tu bol prvýkrát na území vtedajšieho Československa zachytený televízny signál vysielaný z Olympijských hier v Berlíne. Na vyhliadkovú plošinu vedie 173 schodov. Poskytuje výhľady na České středohoří, Krušné hory, Lužické hory, Bezděz, Ještěd, Říp, Krkonoše, aj věže drážďanských kostelů. Pri rozhľadni sa nachádza bufet a horská chata a malé jazierko. Vznikli v období druhohor na dne mora. Skalné útvary sú výsledkom erózie, činnosti vetra, slnka, dažďa a stromov. Výsledkom je skalné mesto s množstvom špár, puklín, dutín, výklenkov, tunelov. Skaly pripomínajú rôzne tvary, napríklad tvary zvierat. V 19. storočí bolo toto miesto divokým labyrintom skál, do ktorého sa nik neodvážil vstúpiť. Jedna povesť hovorila o francúzskom šľachticovi a zlých škriatkoch, aby sa tak zabránilo každému, kto na toto územie vstúpi bez sprievodcu. Okolie je pokryté jemným veľmi svetlým pieskom. V lokalite boli postavené hostince. Skalné mesto bolo postupne upravované, vybavené schodnejšími cestami, na exponovaných miestach boli osadené zábradlia. Turistom slúžia dve okružné trasy. Od roku 1824 nesie názov podľa Rudolfa, Kinského kniežaťa, ktorý v tomto roku navštívil skalu a neskôr dal na nej vybudovať prístrešok so 170 schodmi. Po viacerých zmenách bolo v roku 1992 zabudované nové schodisko a o rok neskôr celkom nový prístrešok. Vrcholová plošina poskytuje kruhový výhľad do okolia. Pri úpätí skaly sa nachádzalo predhradie s prevádzkovými budovami. Vstup do skalného jadra je 4 metre nad úrovňou terénu a sprístupňuje ho drevená štvrohranná veža so strmými schodmi. Na vrcholovej plošine sa nachádza v skále vyteseaná svetnica, podvalie obytnej veže. Výrazný je okrúhly zahĺbený objekt hlboký 3 metre so zúženým hrdlom, ktorý slúžil ako skladisko. Stála tu aj drevená hradná veža, dnes tu zostal iba pôdorys vytesaný do skaly. Vrcholky jednotlivých skál sú spojené mostíkmi. Skaly poskytujú krásny výhľad do okolia, hlavne na České Švajčiarsko, Labské pískovce až do Nemecka.
EventList powered by schlu.net |