Podujatie
- Názov podujatia:
- Podskalský Roháč
- Dátum konania:
-
12.10.2019
- Cieľ:
-
Podskalský Roháč -
Strážovské vrchy
- Kategória:
-
Pešia turistika
Popis
Na podporu organizácie podujatia boli použité prostriedky z 2 % dane z príjmov.
Trasa:
Považská Bystrica, Tesco - Snožek - Podskalský Roháč - Podskalie, kaplnka - Tŕnie - Závadská jaskyňa (potrebná čelovka) - Markušovec - Prečín.
Náročnosť:
stredne náročné, dĺžka trasy: 20 km, prevýšenie: 980 m, čas pochodu: 8:00 h.
Zodpovedný vedúci:
Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky
e-mail:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
alebo mobil: 0918 056 249.
Cieľová oblasť
- Cieľ:
-
Podskalský Roháč
Popis
Podskalie (358 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Súľovských skál v pramennej kotline Pružinky. Pravdepodobne vznik Podskalskej usadlosti spadá do doby, keď Slovensko drancovali Tatári, avšak prvá písomná zmienka o obci sa objavuje až v roku 1330. Medzi prvých vlastníkov obce patrila rodina Lieskovských, začas panstvo Košeca a neskôr prešla do držby viacerých zemepánov.
V roku 1950 mala obec 322 obyvateľov a v súčasnosti iba 126. Príčinou poklesu obyvateľov bola zakázaná výstavba v obci v rokoch 1970 – 1990 a s tým súvisiaci odliv mladých ľudí do okolitých miest. V obci sa nachádza kostol sv. Martina zo začiatku 14. storočia, ktorý bol prestavaný v roku 1750 až 1754 a kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1760.
Podskalský Roháč (720 m.n.) je veľmi zaujímavý bralnatý vápencový masív nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, v južnej časti Súľovských vrchov, nad obcou Podskalie. Masívu dominujú dva výrazné vrcholy - južnejšie sa vypínajúce nižšie z oboch Veľké skaly (628 m n.m.) a severnejšie položený Roháč (720 m n.m.). V jej okolí bola v roku 1993 vyhlásená rovnomenná prírodná rezervácia so zachovalou teplomilnou vegetáciou na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá, v ktorých sa vyskytuje škála chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín charakteristických pre takýto typ biotopov.
Reliéf v juhozápadnej časti, výstižne nazývanej Osobitá, vytvára skalné mesto s početnými skalnými útvarmi, ako vežami, skalnými rebrami, v ktorých sa miestami nachádzajú otvory typu skalných okien, tunelov, ale aj mohutnými bralami so skalnými i niekoľko metrov vysokými strmými až kolmými stenami. Tieto viacstupňové skalné skupiny podmienili ťažšiu prístupnosť a miestami aj zložitú priechodnosť hrebeňa. Veľká a Malá Závadská jaskyňa (607 m n.m.) sa nachádzajú na západnom svahu vrchu Skálie, južne od osady Zemianska Závada. Nazývajú sa tiež ako Temné jaskyne. Väčšia z nich, tzv. Veľká Závadská jaskyňa dosahuje úctyhodnú dĺžku 100 m. Jej útroby ukrývajú hodnotnú a esteticky pôsobivú krasovú výzdobu. Nájsť tu možno stalagmity, krátke stalaktity i sintrové jazierka. Steny jaskyne sú zdobené krásnymi sintrovými nátekmi rôznych odtieňov. Jaskyňa je významná i z archeologického a paleontologického hľadiska – boli v nej totiž objavené pozostatky pravekého ľudského osídlenia i kosti dávno vyhynutých živočíchov. Návšteva Veľkej Závadskej jaskyne má dobrodružný charakter. Kvôli úzkym priechodom a nízkym stropom sa treba miestami riadne zohnúť, ba i plaziť. Návštevník musí rátať so zašpinením oblečenia, preto je dobré vziať si na výlet náhradný odev. Takisto treba mať dobrý zdroj svetla, najlepšie čelovku, prípadne i ďalšiu baterku.
Malá Závadská jaskyňa sa so svojou dĺžkou 45 m radí k väčším spomedzi súľovských jaskýň. Vďaka pomerne mohutnej a bohatej sintrovej výzdobe patrí zároveň k ďaleko najkrajším. Jaskyňa predstavuje, podobne ako jej väčšia susedka, ojedinelý typ tzv. klastokrasovej jaskyne vytvorenej v karbonatických zlepencoch. Vďaka tomu má medzi slovenskými jaskyňami osobitný geomorfologický a speleologický význam.
Prečín (332 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Strážovských vrchoch, južnej časti Súľovských vrchov. V chotári obce sa nachádzajú kvapľové jaskyne i niekoľko tzv. skalných miest. Na území obce sa našli sídliskové nálezy halštatskej a púchovskej kultúry, z doby laténskej a rímskej, slovanské z doby veľkomoravskej z 10.-12. storočia. Obec sa spomína v roku 1385.
V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie pôvodne gotický, koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia renesančne upravený, v rokoch 1737-1798 barokovo prestavaný, v 19. storočí prístavba predsiene, baroková kaplnka z roku 1758 upravená koncom 18. storočia. Nad dedinou sa týčil drevený hrad, ktorý dal meno nielen vrchu, ale i celej obci.
EventList powered by schlu.net
|
|
Kalendár podujatí
<< Január 2020 >>
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
27 | 28 | 29 | 30 | 31 | | |
Fotografie z podujatí
Hrušov, 19.8.2023
Zelené pleso, 20.-25.8.2023
Kriváň, 26.8.2023
Devínska Kobyla, 2.9.2023
Čierna skala, 15.9.2023
Lomnický štít, 16.9.2023
Csóványos, 23.9.2023
Javor - Divín, 30.9.2023
Babia hora, 7.10.2023
Veľký Javorník, 14.10.2023
Jastrabská skala,28.10.2023
Šášov - Revište, 4.11.2023
Hričov - Súľov, 11.11.2023
Veľký Grič, 18.11.2023
Sliezsky dom, 9.12.2023
Vianoč.vychádzka, 16.12.2023
Kľak, 26.12.2023
Vyšehrad, 31.12.2023
Malý Grič, 1.1.2024
Rokoš, 6.1.2024
Veľký Choč, 13.1.2024
Javorový, 27.1.2024
Fatranský Kriváň, 3.2.2024
Malatiná, 10.2.2024
Výročná schôdza, 16.2.2024
Radhošť, 17.2.2024
Zniev, 24.2.2024
Mútne, 2.3.2024
Hnilická Kyčera,9.3.2024
Kútny vrch, 16.3.2024
Partizánskym chodníkom,23.3.2024
Strážov, 29.3.2024
Sadenie stromčekov, 6.4.2024
Prédikálószék, 13.4.2024
Rozhľadňa Lipky, 27.4.2024
Katarínka, 4.5.2024
Čistenie chodníkov, 8.5.2024
Tanečnice - Čarták - Benešky, 17.-19.5.2024
Hladký vrch a Bobovec, 25.5.2024
Dobšinská ľad.jaskyňa,1.6.2024
|