COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Ostrá Malenica
Dátum konania:
04.11.2017
Cieľ:
Ostrá Malenica - Strážovské vrchy
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Člen Odboru KST Horná Nitra má na podujatie zľavu 30 % z ceny zájazdu, použijú sa prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Mojtín - Rakytník - Dievča - Malenica - Ostrá Malenica - Malenica - Podmalenica - Slopná.

Náročnosť:

nenáročné, dĺžka trasy: 13,5 km, prevýšenie: 481 m, čas pochodu: 4:00 h.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor pešej turistiky

Tel.: 0903 575 211, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Ostrá Malenica

Popis

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok na rozhraní západného a stredného Slovenska. Rozprestiera sa v nich časť CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m. V roku 1989 tu bola vyhlásená CHKO Strážovské vrchy, ktorá zasahuje až do Súľovských vrchov. Turistov priťahuje svetom bizarných skál, hustých lesov a malebných kotlín a dolín. Územie s rozlohou 30 979 hektárov zasahuje do dvoch pohorí, leží na území Strážovských a Súľovských vrchov. Južná časť CHKO rozkladajúca sa v Strážovských vrchov je typická hlbokými lesmi a dolinami.

Strážovské vrchy sa delia na štyri podcelky: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, Trenčianska vrchovina a Malá Magura.

Mojtín (636 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na úpäťí Strážovských vrchov, na Považí. V blízkosti obce na okraji náhornej planiny sa zistilo púchovské osídlenie z doby laténStrážovské vrchy sú geomorfologický celok na rozhraní západného a stredného Slovenska. Rozprestiera sa v nich časť CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m. V roku 1989 tu bola vyhlásená CHKO Strážovské vrchy, ktorá zasahuje až do Súľovských vrchov. Turistov priťahuje svetom bizarných skál, hustých lesov a malebných kotlín a dolín. Územie s rozlohou 30 979 hektárov zasahuje do dvoch pohorí, leží na území Strážovských a Súľovských vrchov. Južná časť CHKO rozkladajúca sa v Strážovských vrchov je typická hlbokými lesmi a dolinami. Strážovské vrchy sa delia na štyri podcelky: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, Trenčianska vrchovina a Malá Magura.

Ostrá Malenica (909 m n.m.) je špicatý dolomitový vrchol týčiaci sa v severnej časti Strážovských vrchov. Je výraznou krajinnou dominantou, ktorú čo do výšky široko-ďaleko nič neprekonáva. Jej vrchol vybavený dreveným krížom poskytuje obmedzený, ale pekný výhľad. Osobitne upúta rozorvaný skalnatý hrebeň Podskalského Roháča, zahliadnuť však možno nielen z vrcholu, ale aj z ďalších miest na trase, napríklad malofatranský Kľak, Strážov, či mesto Považská Bystrica. Výhľadov si najväčšmi užije turista, ktorý sa na Malenicu vyberie v jeseni, kedy sú stromy bez listov.
Na svahoch Ostrej Malenice možno obdivovať množstvo zaujímavých skalných útvarov. Vďaka vápencovému podložiu si tu prídu na svoje aj milovníci vzácnej kveteny. Vrchol bol v minulosti obľúbenou botanickou destináciou významného slovenského prírodovedca a národopisca J. Ľ. Holubyho.

Slopná (310 m n.m.) je obec nachádzajúca sa severne od Ostrej Malenice, v Strážovských vrchoch. Ide o starú obec, o čom svedčí prvá písomná zmienka doložená v listine z roku 1277, kde je Slopná uvedená ako "possessio Szlopna". Obec pôvodne patrila k Trenčianskemu hradu. V roku 1323 ju trenčiansky župan Demeter daroval Tomášovi synovi Ogoliča, od ktorého pochádza rodina Slopňanských. Táto rodina patrila medzi najstaršie zemianske rodiny v Trenčianskej stolici.

Medzi najstaršie spomínané postavy patrí, Gašpar literát zo Slopnej, uvádza sa ako bojovník v službách kráľa Mateja. V Slovenskej listine z roku 1460 sa spomína pod slovenským menom Caspar Slopnansky. Ďalšou historickou postavou, ktorá sa spomína, bol Menhard zo Slopnej, tento daroval v roku 1466 kráľovi 800 forintov, za čo dostal do zálohy Teplú (dnes Trenčianska Teplá) a tak sa stal jej vlastníkom.
Najznámejším rodákom bol však Šimon Fába, ktorý bol ostrihomským kanonikom a veľkým podporovateľom svojich rodákov.

Najbližšie podujatia

  • Outdoor.sk

Kalendár podujatí

<<  November 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
      1  2  3
  4  5  6  7  8  910
11121314151617
18192021222324
252627282930