PopisStrážovské vrchy sú geomorfologický celok na rozhraní západného a stredného Slovenska. Rozprestiera sa v nich časť CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m. V roku 1989 tu bola vyhlásená CHKO Strážovské vrchy, ktorá zasahuje až do Súľovských vrchov. Turistov priťahuje svetom bizarných skál, hustých lesov a malebných kotlín a dolín. Územie s rozlohou 30 979 hektárov zasahuje do dvoch pohorí, leží na území Strážovských a Súľovských vrchov. Južná časť CHKO rozkladajúca sa v Strážovských vrchov je typická hlbokými lesmi a dolinami. Strážovské vrchy sa delia na štyri podcelky: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, Trenčianska vrchovina a Malá Magura. Ostrá Malenica (909 m n.m.) je špicatý dolomitový vrchol týčiaci sa v severnej časti Strážovských vrchov. Je výraznou krajinnou dominantou, ktorú čo do výšky široko-ďaleko nič neprekonáva. Jej vrchol vybavený dreveným krížom poskytuje obmedzený, ale pekný výhľad. Osobitne upúta rozorvaný skalnatý hrebeň Podskalského Roháča, zahliadnuť však možno nielen z vrcholu, ale aj z ďalších miest na trase, napríklad malofatranský Kľak, Strážov, či mesto Považská Bystrica. Výhľadov si najväčšmi užije turista, ktorý sa na Malenicu vyberie v jeseni, kedy sú stromy bez listov. Medzi najstaršie spomínané postavy patrí, Gašpar literát zo Slopnej, uvádza sa ako bojovník v službách kráľa Mateja. V Slovenskej listine z roku 1460 sa spomína pod slovenským menom Caspar Slopnansky. Ďalšou historickou postavou, ktorá sa spomína, bol Menhard zo Slopnej, tento daroval v roku 1466 kráľovi 800 forintov, za čo dostal do zálohy Teplú (dnes Trenčianska Teplá) a tak sa stal jej vlastníkom.
EventList powered by schlu.net |