|

Popis
Tatranská Lesná (915 m n.m.) je malá rekreačná osada nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách, medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou, pri známej Ceste slobody. Leží na pravom brehu Studeného potoka, v blízkosti ústia Studenej doliny. Administratívne patrí pod mesto Vysoké Tatry. Osada začala vznikať v roku 1927 na pozemkoch obce Stará Lesná, kde postupne pribúdali menšie rodinné penzióny. Za základ osady sa považuje hotel Carpathia, ktorý slávnostne otvorili 15. decembra 1928. V roku 1930 bola Tatranská Lesná oficiálne vyhlásená za samostatnú tatranskú osadu. Významným objektom sa stal aj Detský raj – detská ozdravovňa a rekreačné zariadenie. Zaujímavosťou je pokojný charakter osady – na rozdiel od rušnejších tatranských stredísk je obklopená lesmi a poskytuje príjemné prostredie na oddych v prírode.
Vodopády Studeného potoka patria medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie prírodné atrakcie Vysokých Tatier. Nachádzajú sa v centrálnej časti Tatier, v Malej Studenej doline, na úseku Studeného potoka medzi Rainerovou chatou a Bilíkovou chatou, neďaleko Hrebienka. Potok pramení vo vysokohorskom prostredí Tatier a jeho voda preteká cez skalné prahy, vytvárajúc sústavu menších i väčších vodopádov. Ich osobitosť spočíva v tom, že nejde o jeden samostatný vodopád, ale o sústavu kaskád, medzi ktoré patria najmä Obrovský, Veľký, Malý a Dlhý vodopád. Najznámejší z nich je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške približne 1 330 m n. m. a dosahuje výšku okolo 20 metrov. Zaujímavosťou je aj menej známy Trojitý vodopád, označovaný ako „vodopád umelcov“, ktorý je ukrytý v lese. Vznik vodopádov súvisí s ľadovcovou činnosťou a členitým skalným podložím, cez ktoré si voda postupne vytvorila kaskádovité koryto.
Rainerova chata (1 301 m n.m.) medzi turistami známa aj pod názvom Rainerka alebo Rainerova útulňa, sa nachádza vo Vysokých Tatrách na Starolesnianskej poľane, v ústí Studených dolín, neďaleko Hrebienka a Vodopádov Studeného potoka. Patrí medzi najvýznamnejšie historické turistické objekty vo Vysokých Tatrách. Je považovaná za najstaršiu a zároveň najmenšiu tatranskú chatu. História chaty siaha do roku 1863, keď ju dal postaviť Ján Juraj Rainer, vtedajší nájomca Starého Smokovca a významná osobnosť rozvoja cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Pôvodne išlo o jednoduchú kamennú útulňu, ktorá poskytovala turistom možnosť oddychu a prenocovania počas výletov do okolitých dolín. Po vybudovaní väčšej chaty Kamzík v roku 1884 stratila svoj pôvodný význam a postupne slúžila ako skladisko a neskôr začala chátrať. Jej obnovy sa v roku 1997 ujal Peter Petras a v roku 1998 bola opäť sprístupnená. V súčasnosti chata slúži ako miesto oddychu a občerstvenia, pričom návštevníci si môžu prezrieť aj zaujímavú expozíciu venovanú histórii tatranských horských nosičov. Nachádzajú sa tu staré nosičské pomôcky, horolezecké vybavenie, historické lyže a fotografie približujúce život ľudí, ktorí sa významne podieľali na sprístupňovaní Tatier. Zaujímavosťou je tradičný snehový betlehem, ktorý počas zimy vytvára chatár Peter Petras v okolí chaty. Betlehem sa stal obľúbenou atrakciou návštevníkov Tatier, najmä počas vianočného obdobia a sviatku Troch kráľov.
Zamkovského chata (1475 m.n.m.) medzi turistami familiárne nazývaná aj Zamka, sa nachádza vo Vysokých Tatrách, v ústí Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom. Patrí medzi najnižšie položené vysokohorské chaty vo Vysokých Tatrách a je obľúbeným miestom oddychu turistov počas celého roka. História chaty sa začala písať v roku 1943, keď ju postavil známy tatranský horolezec, horský vodca a nosič Štefan Zamkovský spolu so svojou manželkou Ľudmilou. Štefan Zamkovský pochádzal z Levoče a pred vybudovaním vlastnej chaty pôsobil ako chatár na Téryho chate. Počas druhej svetovej vojny poskytovala chata útočisko nielen turistom a horolezcom, ale aj politickým utečencom. V roku 1948 bola znárodnená a neskôr premenovaná na Chatu kapitána Nálepku. Pôvodný názov Zamkovského chata sa jej vrátil v roku 1991 a v roku 1993 bola v rámci reštitúcie vrátená rodine pôvodného majiteľa. Zaujímavosťou je, že chata je dostupná výhradne pešo a nemá priame napojenie na verejnú elektrickú sieť. Zásobovanie zabezpečujú vysokohorskí nosiči, ktorí na chrbtoch vynášajú potraviny, nápoje a ďalší potrebný materiál. Ide o náročnú prácu, ktorá patrí k neodmysliteľnej tradícii Vysokých Tatier. Chata zároveň využíva ekologické riešenia vrátane malej vodnej elektrárne a vlastnej čistiarne odpadových vôd.
Hrebienok (1 285 m n.m.) patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie turistické strediská vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa nad Starým Smokovcom, na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu. História Hrebienka ako turistického centra siaha do druhej polovice 19. storočia, keď ho začali navštevovať kúpeľní hostia zo Starého Smokovca. Významným medzníkom bol rok 1908, keď bola uvedená do prevádzky pozemná lanovka spájajúca Starý Smokovec s Hrebienkom. Tá výrazne uľahčila prístup turistom a prispela k rozvoju cestovného ruchu v tejto oblasti. V roku 1928 tu bol postavený hotel Hrebienok a postupne sa lokalita premenila na významné turistické a rekreačné stredisko. ednou z najväčších zaujímavostí je práve historická pozemná lanovka, ktorá dodnes premáva zo Starého Smokovca. Cesta trvá približne 7 minút a počas nej môžu návštevníci pozorovať krásne výhľady na tatranskú prírodu. Na Hrebienok sa však dá dostať aj pešo po turistickom chodníku, ktorý vedie zo Starého Smokovca. V zimnom období sa Hrebienok mení na centrum zimných atrakcií. Najväčším lákadlom je Tatranský ľadový dóm, ktorý každoročne predstavuje novú ľadovú stavbu inšpirovanú významnými svetovými sakrálnymi alebo historickými pamiatkami. Okrem toho sa tu konajú podujatia v ľadovom sochárstve a návštevníci môžu využiť aj obľúbenú sánkarskú dráhu vedúcu z Hrebienka do Starého Smokovca.
Starý Smokovec (1 010 m n.m.) je najstaršou tatranskou osadou a zároveň administratívnym centrom mesta Vysoké Tatry. Nachádza sa na južnom úpätí Slavkovského štítu. Je významným turistickým, dopravným a spoločenským strediskom Vysokých Tatier. Vďaka svojej polohe a dobrej dopravnej dostupnosti je obľúbeným východiskovým bodom na spoznávanie tatranskej prírody. História Starého Smokovca siaha do roku 1793, keď dal gróf Štefan Csáky pri minerálnych prameňoch vybudovať poľovnícku chatu a dva drevené zruby pre hostí. Postupne sa osada začala rozvíjať ako kúpeľné a rekreačné stredisko. Významnú úlohu v jej rozvoji zohral Ján Juraj Rainer, ktorý sa v roku 1833 stal jej nájomcom. Zaslúžil sa o rozšírenie ubytovacích služieb, úpravu kúpeľného parku a rozvoj liečebných zariadení. Začiatkom 20. storočia sa Starý Smokovec stal významným centrom cestovného ruchu a kúpeľníctva. Zaujímavosťou je, že najstaršia písomná zmienka o miestnych minerálnych prameňoch pochádza už z roku 1764, teda ešte pred oficiálnym založením osady. Miestna minerálna voda, známa ako Smokovecká kyselka, prispela k vzniku a rozvoju kúpeľníctva. V minulosti bola dokonca dovážaná na koňoch a osloch až na viedenský kráľovský dvor. Pramene Castor a Pollux dostali mená podľa dvojčiat z gréckej mytológie. Medzi najvýznamnejšie historické a architektonické dominanty patrí Grandhotel Starý Smokovec, ktorý bol otvorený v roku 1904 a dodnes patrí k symbolom tatranskej architektúry. Za návštevu stojí aj vila Flóra, historické centrum osady a Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Z turistického hľadiska je Starý Smokovec mimoriadne významným východiskovým bodom. Premáva odtiaľto Tatranská elektrická železnica (TEŽ), ktorá spája jednotlivé tatranské osady. Veľkým lákadlom je pozemná lanovka na Hrebienok, ktorá bola prvýkrát uvedená do prevádzky v roku 1908.
EventList powered by schlu.net
|
|
Kalendár podujatí
<< Október 2026 >>
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| | | | 1 | 2 | 3 | 4 |
| 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |
| 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
| 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
| 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | |
Fotografie z podujatí
Malý Grič na Nový rok, 1.1.2026
Lieseckým chotárom, 3.1.2026
Trojkráľový Rokoš , 6.1.2026
Kozí kameň, 24.1.2026
Šiestimi chotármi, 7.2.2026
Výročná schôdza, 13.2.2026
Téryho chata, 14.2.2026
Gírová - Trojmedzie, 21.2.2026
Beňuška, 28.2.2026
Skorušina, 7.3.2026
Lučenec, 14.3.2026
Ostrý vrch, 21.3.2026
Krasín-Veľká Skalka-Beckov, 28.3.2026
Strážov, 3.4.2026
Kékesteto, 11.4.2026
Žarnov a Buchlov, 18.4.2026
Dedečkova chata, 25.4.2026
Suchá Belá, 2.5.2026
Straník, 9.5.2026
Krkonoše, 28.-31.5.2026
Svinica, 13.6.2026
Raxalpe, 27.6.2026
Ferrata Zobor, 4.7.2026
Prameň Nitry, 5.7.2026
Borišov, 25.7.2026
Špičák, 15.8.2026
Turbacz, 22.8.2026
Sivý vrch, 29.8.2026
Slovácko, 19.9.2026
Tlstá hora, 3.10.2026
Bralce, 10.10.2026
Šubovka-Budín, 17.10.2026
Budinská skala, 24.10.2026
Čistenie chodníkov, 31.10.2026
Spomienka na turistický rok, 7.11.2026
|