Dohňany (292 m n.m.) sú malebná obec v okrese Púchov, rozložená na úpätí južných Bielych Karpát. Obec je známa svojou čistou prírodou, tradičnou architektúrou a výborným prístupom na turistické trasy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1471, no osídlenie je staršie – potvrdzujú to archeologické nálezy z okolia Lazovskej skaly (rímska a laténska keramika). Bola osídľovaná ešte v staršej dobe kamennej v 4. až 3. tisícročí pred Kristom. Dôkazom sú nálezy, ako napr. mamutia kosť, brúsená kamenná sekerka pravekého roľníka a pod. Obec sa od roku 1865 pýši neorománskym kostolom sv. Cyrila a Metoda s ich napodobeninou, kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.

Názov obce sa podľa miestnej legendy viaže k pánovi menom Očkaj, ktorý privádzal na svoje panstvo pastierov z Valachie a Rusínska. Keď sa ho pán hradu Lednica spýtal: „Odkiaľ si ich toľkých dohal?“, vzniklo pomenovanie „U dohnaných“, neskôr skrátené na Dohňany. Dohňany sú obklopené lazmi, lúkami, pasienkami a bukovými lesmi, ktoré vytvárajú typickú mozaiku Bielych Karpát. Katastrálne územie obce zahŕňa aj kopaničiarske osady Lazy a Viesky, kde sa dodnes zachovali staré ovocné sady, terasy a hospodárske stavby. V obci pôdobil Jozef Gregor Tajovský. V obci sa nachádza Dujkov mlyn, postavený v roku 1936 na mieste starého vodného mlyna, ktorý vlastnili manželia Dujkoví. Mlyn bol jeho majiteľom odobratý v období znárodňovania a v súčasnosti je zrekonštruovanou technickou pamiatkou.

Náučný chodník Tri skaly bol otvorený v roku 2015. Nachádza sa pri obci Dohňany a meria cca 13 kilometrov. Ponúka pestrú kombináciu skalných útvarov, lesných úsekov, otvorených lúk a výhľadových miest. Trasa vedie k trom výrazným skalám – Lazovská skala, Čertova skala a skala Vieska. Každá z nich má svoj osobitý charakter: Lazovská skala je známa svojimi puklinami, Čertova skala pôsobivým bralom a Vieska tichým lesným okolím. Vrcholovým bodom chodníka je rozhľadňa na Tlstej hore, odkiaľ sa otvára široká panoráma na Javorníky, Moravské kopanice aj vzdialené Strážovské vrchy.

Na trase sa nachádza viacero informačných tabúľ, ktoré približujú geológiu Bielych Karpát, miestnu faunu a flóru, tradičné hospodárenie na kopaniciach či históriu lazov. Turisti tu môžu objaviť vzácne orchidey, staré ovocné sady, tiché lesné úseky s možnosťou pozorovania zveri a niekoľko prírodných skalných okien. Chodník je vedený pohodlným, no pestrým terénom – striedajú sa lesné chodníky, mäkké lúčne úseky aj krátke skalné pasáže. Na trase sa nachádzajú viaceré oddychové miesta, lavičky a príjemné zákutia na krátke zastávky.

Lazovská skala (430 m n.m.) sa nachádza západne od centra obce Dohňany, na okraji časti Lazy, kde ju už z diaľky prezrádza kríž umiestnený na vrchole. Je prvým skalným útvarom na náučnom chodníku Tri skaly a zároveň najľahšie dostupným – krátka odbočka vedie priamo z červenej trasy. Lokalita má významné archeologické nálezy. V roku 1963 ju skúmal Ernest Poliak z Považského múzea, ktorý tu identifikoval pozostatky malého hrádku s nevýrazným valom a našiel keramiku z rímskej doby (0–380 n. l.), ako aj staršie nálezy zo železnej doby a laténskej kultúry. To robí z Lazovskej skaly jedno z najstarších osídlených miest v okolí Dohňan. 

Čertova skala (576 m n.m.) je druhým a zároveň najvýraznejším skalným útvarom na náučnom chodníku Tri skaly. Leží hlbšie v lesnom masíve nad Dohňanmi a pôsobí omnoho divokejšie než pokojná Lazovská skala. Je to strmé, členité bralo, ktoré vystupuje z hustého bukového lesa a vytvára atmosféru typickú pre odľahlé časti Bielych Karpát. Čertova skala je mohutný skalný masív s výraznými stenami, puklinami a prevismi. Vďaka svojej výške a tvaru pôsobí dramaticky – najmä v období, keď je les ešte riedky (jar, jeseň). Vrchol skaly je prístupný krátkou odbočkou z chodníka a ponúka čiastočné výhľady cez koruny stromov na okolitý lesný reliéf. Okolie skaly tvorí hustý bukový a zmiešaný les, ktorý je domovom srnčej zveri, diviakov a vtáctva typického pre karpatské lesy. V jarnom období sa v okolí objavujú prvosienky, fialky a lesné byliny, na tienistých miestach rastú machové koberce a paprade. Skalné pukliny poskytujú úkryt drobným živočíchom a sú ukážkou prirodzeného zvetrávania karpatských brál.

Rozhľadňa na Tlstej hore (651 m n.m.) je najvyšším a zároveň najvýhľadovejším bodom celého náučného chodníka Tri skaly. Stojí na širokom, trávnatom vrchole medzi Dohňanmi a Vieskou, kde sa lesy Bielych Karpát otvárajú do veľkej panorámy. Rozhľadňa je drevená, tradične pôsobiaca stavba, harmonicky zasadená do krajiny. Má jednoduchú konštrukciu, ktorá umožňuje bezpečný výstup aj pre menej skúsených turistov. Vyhliadková plošina je krytá, takže poskytuje útočisko aj v horšom počasí. Z rozhľadne sa otvára široká kruhová panoráma, ktorá patrí k najkrajším v južnej časti Bielych Karpát. Obdivovať možno Javorníky, Kysuckú vrchovinu, Strážovské vrchy aj moravské kopanice, ako aj Púchovskú kotlinu. V jej okolí sa nachádzajú informačné tabule o krajine a geológii. V blízkosti sa zachovali staré lúčne terasy, typické pre kopanice Viesky.

Skala Vieska (450 m n.m.) je tretím skalným útvarom na náučnom chodníku Tri skaly a zároveň najpokojnejším miestom celej trasy. Leží hlboko v lesnom masíve nad Dohňanmi, v časti Viesky, ktorá je známa svojím tichom, hustými bukovými porastmi a kopaničiarskou atmosférou. Na rozdiel od Lazovskej skaly (výhľadová) a Čertovej skaly (dramatické bralo) pôsobí skala Viesky nenápadne, komorne a veľmi prírodne – je to miesto, kde sa človek na chvíľu stratí v lese. Skala Viesky je nižší, plošší skalný útvar, ktorý vystupuje z terénu ako prirodzená kamenná terasa. Je tvorená andezitovými blokmi, typickými pre Bielokarpatské bralá, a jej povrch je pokrytý machmi, papraďami a lesnou pôdou. Vrchol skaly je prístupný krátkym chodníkom a ponúka intimný lesný priestor, nie panoramatický výhľad. Práve to jej dodáva osobitý charakter. Názov „Viesky“ odkazuje na kopaničiarsku osadu, ktorá sa kedysi rozprestierala v okolí. Dodnes sú v lese viditeľné staré ovocné stromy, zvyšky terás a lúčnych okrajov, ktoré pripomínajú tradičné hospodárenie v Bielych Karpatoch.