Podhradie (m n.m.) je obec nachádzajúca sa v malebnom regióne Turiec. Je to pokojná dedinka s bohatou históriou, krásnou prírodou a výbornou polohou pre turistiku. Obec vznikla ako podhradie Sučianskeho hradu, ktorého pozostatky možno nájsť v Hradskej doline. V obci sa nachádza evanjelická modlitebňa z roku 1904 – jednoduchá halová stavba s vežou. Počas 2. svetovej vojny tu pôsobila partizánska skupina kapitána Kirijeva. Každoročne sa v obci koná podujatie "Kvet Podhradia" s výstavou kvetov a sprievodným programom.

Kľak (1 394 m n.m.) je mohutný vrch v pohorí Veľká Fatra, konkrétne v podcelku Lysec, a je najvyšším bodom tejto časti. Hoci je menej známy ako jeho menovec v Malej Fatre, ponúka divokú prírodu a pokoj. Leží na červenej značke Veľkofatranskej magistrály. Ponúka jeden z najkrajších kruhových výhľadov vo Veľkej Fatre – a to najmä vďaka svojej polohe na okraji hrebeňa a výraznej nadmorskej výške. Poskytuje takmer kruhový výhľad na Veľkú Fatru (najmä jej hlavný hrebeň s vrcholmi ako Ostredok, Ploská, Rakytov či Krížna), Malú Fatru (celý masív od Rozsutca po Martinské hole), Chočské vrchy, Nízke Tatry, Západné Tatry a Turiec. Oblasť okolo Kľaku je poznačená kalamitou spred rokov – výsledkom sú rozsiahle holiny, ktoré paradoxne umožňujú výhľady na Martin a Turiec.

Chládkové (1 240 m n. m.) je nenápadný, menej známy, no geograficky významný vrch v pohorí Veľká Fatra, konkrétne v podcelku Lysec. Nachádza sa na pomedzí okresov Martin a Ružomberok, nad obcami Nolčovo a Ľubochňa. Vrchol je zalesnený, takže výhľad priamo z vrcholu je obmedzený. Z okolitých odlesnených častí hrebeňa je možné vidieť Veľkú Fatru (Ploská, Kľak, Lysec), Malú Fatru, Chočské vrchy, časť Západných Tatier a Oravskej Magury. Chládkové je súčasťou turčianskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Leží v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra.

Sedlo Príslop (935 m n.m.) je nenápadné, ale geograficky významné horské sedlo v turčianskej vetve hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, medzi vrcholmi Príslop (1 070 m) a Chládkové (1 240 m). Nachádza sa nad obcou Nolčovo, v závere Veľkej doliny, a je obľúbeným bodom pre turistov smerujúcich na Veľkofatranský Kľak. Sedlo je obklopené zmiešanými lesmi, s výskytom jelenej zveri a bohatou flórou. Východné svahy patria do Národného parku Veľká Fatra

Vyšné Rudno (1 056 m n.m.) je tajomná lokalita v Ľubochnianskej doline, v pohorí Veľká Fatra. Miesto je známe najmä vďaka bývalým železným baniam, ktoré tu fungovali už pred rokom 1806. V lokalite sa ťažilo železo, ktoré sa spracovávalo v hute pri Ľubochnianskej píle. Nachádzajú sa tu zarastené pingy (povrchové lomy), zasypané štôlne a prepadové otvory. Podľa Mateja Bela sa v doline údajne ťažilo aj zlato, hoci presné miesto nie je známe. Pri dobrom počasí a najmä v jesenných inverziách sa z okolia Vyšného Rudna otvárajú nádherné scenérie na vrcholky pohoria Krivánska Malá Fatra, na Rakytov, Ploskú, Borišov, Lysec a Kľak, Turčiansku kotlinu, Chočské vrchy a Západné Tatry a Ľubochniansku dolinu.

Nolčovo (413 m n.m.) je malebná obec v okrese Martin, zasadená do pokojného prostredia Turčianskej kotliny, priamo pod úbočím Veľkej Fatry. Nolčovo si zachovalo vidiecky charakter, s tradičnou architektúrou a pokojnou atmosférou. V obci prevláda evanjelické obyvateľstvo, s bohatou duchovnou tradíciou. Obec má bohatú a starobylú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Jej poloha v údolí rieky Váh a pod úbočím Veľkej Fatry ju predurčila na pokojné, ale významné horské sídlo. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1430, kedy sa obec spomína pod názvom Nokczo. Patrila do panstva Sklabiňa, ktoré spravovalo rozsiahle územia Turca. V 15. – 17. storočí bola obec súčasťou sklabinského hradného panstva. Miestni obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, pastierstvu a ťažbe dreva. V obci sa nachádza dedinská zvonica. Ide o drevenú stavbu z roku 1844, obnovenú v roku 2013, s typickou ihlancovou helmicou. Je symbolom obce a jej duchovného života.