Frýdland nad Ostravicí (357 m n.m.) je obec ležiaca po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej pozemnej hranici, v podhorí Moravsko-sliezskych Beskýd, na úpätí najvyššieho vrcholu Beskyd – Lysej hory. Vďaka svojej polohe je často označovaný za vstupnú bránu do Moravsko-sliezskych Beskyd. Obec bývala priemyselným centrom oblasti preslávenej svojou železiarskou výrobou. V súčasnosti sa orientuje hlavne na cestovný ruch. Do prelomu 12. a 13. storočia bolo územie dnešného Frýdlantu a jeho okolia husto zalesnené, ale oblasť už bola riedko osídlená. Toto prevažne lesnaté územie plnilo funkciu tzv. pohraničných bodov, deliacich Moravu, ktorú v prvej polovici 11. storočia vojensky ovládli Přemyslovci, od dlhšie pohanského Sliezska, ktoré si koncom 10. storočia podmanili poľskí Piastovci. Moravsko-sliezska hranica bola pôvodne určená hrebeňom hory Ondřejník a územie dnešného mesta tak ležalo na sliezskej strane tejto hranice.

Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti obce patrí Kostol sv. Bartolomeja, ktorý bol v roku 1988 zapísaný do štátneho zoznamu, viaceré historické domy, ktoré sú pamiatkovo chránené, Kláštor Milosrdných sestier svätého Karla Boromejského, radnica či Frýdlantské železiarne.

Ondřejník (890 m n.m.) je tretí najvyšší vrchol rovnomenného geomorfologického celku Ondřejník. Týči sa západne od Frýdlantu nad Ostravicou. Pod vrcholom sa na juhovýchodnej strane nachádza turistická chata Ondřejník, ktorá bola postavená Klubom českých turistov v rokoch 1906–1907 a rozšírená roku 1930. V roku 1933 bola v jej susedstve postavená chata Solárka, ktorá však roku 2002 vyhorela. V lokalite sa tiež nachádza kaplnka svätého Antonína Paduánskeho, pri ktorej sa v deň sviatku tohto svätca koná každoročne púť. Kaplnka má štvorcový pôdorys, je vystavaná z kameňa so šindľovou strechou a má na vrchole zvoničku.

Na vrchol nevedie žiadna značená turistická cesta, napriek tomu je dobre prístupný po neznačených cestách. Celý masív vrcholu býval v minulosti husto zalesnený smrekovými lesmi. Kalamita kôrovca v roku 2015 spôsobila, že väčšina lesného porastu musela byť vyrúbaná. Cestou na vrchol sa ponúkajú krásne výhľady na Beskydy na čele s Lysou horou, ale aj na druhú najvyššiu horu Smrek. K dispozícii je občerstvenie v novom bufete Ondřejníček.

Skalka (964 m n.m.) je najvyšší vrchol masívu Ondřejníka. Leží medzi Frýdlantom nad Ostravicou a Frenštátom pod Radhoštěm. Na vrchole, z ktorého je veľmi dobrý výhľad na celé Moravsko-sliezske Beskydy, je postavený malý drevený stožiar. Na juhozápadnom svahu Skalky sa nachádza Prírodná rezervácia Skalka. Lokalitu tvorí prevažne jedľovo-bukový les, ktorý miestami nadobúda charakter pralesa. Jadrové územie je tvorené bučinou, ktorej stromy sú staré až 180 rokov. Predtým hojná jedľa bielokorá takmer vymizla, a je preto umelo dosadzovaná. V slabo vyvinutom bylinnom poschodí sa hojne vyskytuje kopytník európsky, šťaveľ kyslý či brusnica čučoriedka. V lokalite žije tiež významné množstvo plazov, najmä jašterica živorodá, slepúch krehký, zmija obyčajná a užovka obojková. Na vrchole sú skalné balvany vyčnievajúce do výšky cca 2 m nad okolitý terén. Údajne mal na Skalke svoju skrýšu zbojník Ondráš.

Kunčice pod Ondřejníkem (395 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa na úpätí horského masívu Ondřejník. Obec bola založená na príkaz Arnolda z Hückelswagenu, ktorý sídlil na neďalekom hrade Hukvaldy. Asi sto rokov po vzniku obce bola založená sklárska huta v miestach, kde dnes stojí hostinec Na Huťárstve. Táto skláreň sa čoskoro stala slávnou pre svoje výrobky neobyčajnej akosti, veď z tunajších tanierov jedol sám arcibiskup olomoucký. V priebehu 17. storočia význam sklárne upadal a napriek všetkým snahám niekoľkých sklárskych rodov začiatkom 18. storočia zanikla. Roku 1707 tu bol otvorený hostinec, ktorý tu stojí dodnes. Okolo roku 1860 začínajú vznikať v obci prvé šachty na ťažbu železa, na ktoré sú miestne horniny bohaté. V obci sa narodila česká speváčka Iveta Bartošová. Medzi najznámejšie pamätihodnosti obce patrí drevený kostolík svätého Prokopa a Barbory ​​z konca 17. storočia, privezený do obce v roku 1931 z dediny Hliňance u Činaďova na Podkarpatskej Rusi a kostol svätej Márie Magdalény z roku 1814.