Krásno nad Kysucou (384 m n.m.) je jedno z najmladších miest na území Slovenska. 1. septembra 2001 získalo Krásno spolu s obcou Šaštín-Stráže štatút mesta. Od 1. januára 2016 už mesto nie je najmladším mestom na Slovensku, vzhľadom na udelenie štatútu mesta obciam Turany a Gabčíkovo. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska, prevažne v Kysuckej vrchovine, ale čiastočne tu zasahujú aj Kysucké Beskydy a Javorníky. Cez mesto preteká rieka Kysuca, ktorá je hlavným tokom a jej prítok Bystrica. Je vstupnou bránou do Bystrickej doliny, ako aj centrom rovnomenného mikroregiónu. Vďaka svojej výhodnej polohe je významným dopravným uzlom a priemyselným strediskom v rámci celého kysuckého regiónu. Prvá písomná zmienka o meste Krásno nad Kysucou pochádza z roku 1325 ako Krasna. Krásno výraznejšie svoj vzhľad začalo meniť až na konci 18. storočia, keď prišli do Krásna bratia františkáni zo Žiliny, ktorí dostali za úlohu viesť novú farnosť. Krásno bolo spojené s okolitými krajinami Košicko-bohumínskou železnicou v roku 1871, pričom dostalo i vlastnú železničnú stanicu.

Rozhľadňa Hladký vrch (750 m n.m.) sa nachádza v Kysuckej vrchovine, nad obcou Zborov nad Bystricou. Autorom tejto rozhľadne je architekt Stanislav Mikovčák, okrem nej navrhol aj rozhľadňu na Marťákovom kopci v Zákopčí a rozhľadňu na vrchu Bobovec v Starej Bystrici. Aj táto rozhľadňa vznikla kombináciou dreva a kameňa – má murovaný základ a drevenú vrcholovú časť. Rozhľadňa nepatrí len k turistickým atrakciám regiónu, ale má aj protipožiarnu monitorovaciu funkciu – vďaka jej výške je možné monitorovať rozsiahlu časť lesov v okolí. Nachádza sa tu jedna vyhliadková plošina, ktorá ponúka pekný výhľad na Bystrickú dolinu, údolie Krásna nad Kysucou či Malú Fatru a ďalšie vzdialenejšie pohoria. Obzvlášť zaujme Veľký Rozsutec. Za dobrého počasia môžeme pozorovať aj Malý Rozsutec a Stoh.

Sedlo Korcháň (725 m n.m.) sa nachádza v Kysuckej vrchovine, medzi obcami Lodno a Stará Bystrica. Ide o miesto križovania niekoľkých turistických trás s bohatou históriou, kedy sa prechádzalo na jarmoky z Kysuckého Nového Mesta do Starej Bystrice a naopak. Aj z tohto dôvodu tu bol v roku 1960 postavený drevený kríž a vysadené lipy. V sedle bol postavený turistický prístrešok. Jeho súčasťou je pôvodný kríž a tabuľa s fotkami.

Rozhľadňa na Bobovci (723 m n.m.) stojí na vrchu Bobovec, ktorý je súčasťou Kysuckej vrchoviny. Týči sa nad Starou Bystricou a jeho vrchol zdobí od roku 2011. Je z nej nádherný výhľad na okolitú krajinu. Pozorovať tak môžete nielen blízke vrchy a kopce, ale dokonca za dobrého počasia je vidieť Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike. Rozhľadňa bola postavená z eurofondov v rámci Slovensko-poľskej spolupráce. Každého návštevníka na rozhľadni určite zaujme aj jej architektúra. Je postavená z tradičných materiálov ako kameň a drevo. Vysoká je 17 metrov. V jej dolnej, kamennej časti, je umiestnených aj niekoľko umeleckých diel na tému anjelov. Táto tematika sa odráža aj vo funkčných prvkoch okenných mreží.

Stará Bystrica (484 m n.m.) je obec nachádzajúca sa vo východnej časti Kysúc, v údolí Bystrice na rozhraní Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny. Počiatky obce siahajú prinajmenšom do 15. storočia. Obec bola v októbri 1944 a apríli 1945 vypálená počas povstaleckých a oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo alebo bolo zničených celkom 150 domov.

V rámci rekonštrukcie námestia bol v obci postavený jeden z najmladších orlojov na svete, dokončený v roku 2009. Jeho autorom je významný slovenský sochár Viliam Loviška. Orloj sa nachádza pri bočnej stene kultúrneho domu. Celé dielo má tvar štylizovanej podoby Panny Márie sedembolestnej, patrónky Slovenska; je označovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Vonkajšiu výzdobu tvoria sochy historických osobností Slovenska: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka. Každú hodinu sa objavujú figúrky svätých spojených so Slovenskom: Cyril, Metod, Svorad, Benedikt, Gorazd, Bystrík a Vojtech. Zvony orloja sú pomenované Svätý Juraj a Riečnická Madona; prvý odbíja čas, druhý doprevádza svätcov. Astronomickou časť orloja tvorí astroláb ukazujúci znamenia zverokruhu, polohu Slnka a Mesiaca a mesačné fázy. Hodiny sú riadené počítačom podľa signálu DCF77.

Pútavou je budova tzv. Zbojníckej bašty. Pred ňou sa nachádza Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom podľa legendy tancovali zbojníci s vílami. V centre obce sa nachádza i socha Sv. Michala Archanjela vytesaná z vračanského vápenca. Sv. Michalovi je zasvätený i tunajší kostol, ktorý bol postavený v roku 1892 a stojí dodnes.