Bartošova Lehôtka (390 m n.m.) je obec ležiaca v Kremnických vrchoch, južne od mesta Kremnica. Obec je obklopená prekrásnou prírodou Jastrabskej skaly. Obec bola založená Šoltýsom Bartošom tiež nazývaným Mikulášom z Hája v roku 1390. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prácou v bani, v lesoch, pálením uhlia a hlinených fajok, na železnici, z časti roľníctvom a včelárstvom. V letnom období sa živili sezónnymi prácami v Rakúsku. Spracovávali textílie, vlákna a vápenec. V obci sa nachádza roľnícka usadlosť číslo 10, kamenná trojpriestorová ľudová stavba so slamenou strechou z polovice 19. storočia. Ide o posledný príklad hornotekovského typu domu. Nachádza sa tu muzeálna expozícia ľudovej architektúry obce. Medzi historické pamätihodnosti obce patrí kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1673. Je postavený na gotických základoch. V 17. storočí ohradený 112 metrov dlhým a 2 metre vysokým múrom so strieľňami.

Jastrabská skala (684 m n.m.) sa týči na úbočím Kremnického údolia, medzi bránou do Kremnických vrchov, Starou Kremničkou a Bartošovou Lehôtkou. Skala nesie názov dediny Jastrabá a pýši sa svojimi priam až kolmými skalnými útesmi. Na jeho západnej strane sa nachádza impozantná 80 m vysoká kolmá skalná stena. Tento zaujímavý horský masív bol vytvorený stuhnutím lávového prúdu. Aj z tohto dôvodu bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Na úpätiach Jastrabskej skaly sa vplyvom rozpadu čadiča vytvorili rozsiahle skalné sutiny. Okrem ryolitu sa tam nachádza aj andezit. V tejto lokalite sa nachádza aj perlit, ktorý je jeden z najkvalitnejších v strednej Európe. Z vrcholu Jastrabskej skaly sa otvára krásny výhľad na malebné Kremnické údolie, Kremnické vrchy a dedinky ako Jastrabá, Stará Kremnička, Bartošová Lehôtka, Dolná a Horná Ves a nakoniec aj na samotné mesto Kremnica. Okrem tohto výhľadu stoja za povšimnutie i prastaré duby, ktoré sa vo vrcholových častiach vyskytujú.

Jastrabá (425 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa v južnej časti Kremnických vrchov. Obec Jastrabá sa písomne spomína v roku 1487. Z tohto obdobia pochádza prvý písomný historický prameň. Nálezy pravekých kultúr, ako napr. sídlisko ľudu s karnevalovou keramikou, lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko z obdobia halštatského a rímskobarbarského, dokazujú, že v eneolite bola v dedine intenzívna ľudská činnosť. Dedina sa tak radí k najstarším lokalitám severného Tekova. Opevnený ranogotický jednoloďový rímskokatolícky kostol sv. Michala z roku 1300 má na severozápadnom nároží sakristie sekundárne vsadené torzo renesančného kamenného náhrobku z 2. polovice 16. storočia – s motívom presýpacích hodín. V hornej časti obce spomenieme prícestný stĺp, na dolnom konci neobarokovú prícestnú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1700.

Kremnický Štós je prírodná rezervácia rozprestierajúca sa na úpätí Kremnického štítu, východne od mesta Kremnica. Tunajší vulkanický reliéf vzniknuvší postupným zvetrávaním stuhnutých lávových prúdov vytvára prekrásnu scenériu skalných útvarov. Na vysokých skalných stenách, baštách či v skalných sutinách možno pozorovať vzácne druhy machov a lišajníkov. Z vyhliadky na štóse sa otvárajú krásne pohľady na Kremnicu a okolité vrchy. Je bohatý na fauna a flóru. Je tu zvýšený pohyb medveďa hnedého. Je to vyhľadávaná lokalita hubárov z okolia. Atmosféru dopĺňajú pasúce sa kravy a krásne výhľady na Štiavnické vrchy.

Kremnica (564 m.n.m.) je starobylé banícke mesto, ktoré sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom. Kremnica bola v centre pozornosti panovníkov, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať kvôli okolitým viacerým zlatým baniam. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. Zlato a striebro sa tu údajne ťažilo už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby nastal až začiatkom 14. storočia. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.