Pohorie Börzsöny alebo Börzsöny-hegység (po slovensky Brežany, staršie aj Novohradské vrchy) je sopečné pohorie rozprestierahúce sa na severe Maďarska. Ide o tretie najvyššie pohorie v Maďarsku (po Matre a Bukovských vrchoch). Na severe a západe ho ohraničuje slovensko-maďarska štátna hranica. Na juhu pohorie padá až do rieky Dunaj. Najsevernejší bod sa nachádza neďaleko hraničného prechodu Šahy/Parassapuszta. Najjužnejší bod sa nachádza pri obci Nagymaros. Celé pohorie je pozostatkom niekdajšieho stratovulkánu (vrstevnatá sopka), podobne ako Poľana nad Detvou. Jadro pohoria je bez jedinej dediny, všetky sú len na okrajoch. Súvislé pohorie Börzsöny a Visegrádske pohorie predelil Dunaj asi pred 10 miliónmi rokov. Vďaka silnej vulkanickej činnosti je dnes pohorie veľmi členité s viacerými strmými svahmi a roklinami. Najvyšším vrcholom je Csóványos. Zaujímavosťou pohoria sú úzkorozchodné lesné úvraťové železničky. Jednou z nich je železnička pri obci Nagybörzsöny, ktorá je partnerskou úzkokoľajkou Čiernohorskej lesnej železnice. Ďalšia vedie medzi obcami Szob - Márianosztra (v miestnom kláštornom kostole je kópia obrazu čiernej madony z poľskej Czestochovej - najznámejší poľský kláštor založili mnísi z Márianosztry) a Kismaros - Királyrét. Úzkorozchodna k obce Kemence vedie iba po zastávku Feketevölgy, keďže povodeň v roku 1999 odniesla väčšinu zostávajúcej trate. Takmer celá oblasť pohoria patrí do Národného parku Dunaj-Ipoly. Na návštevníkov čakajú obrovské dubové a bukové lesy s andezitovými a bridlicovými balvanmi siahajúcimi k oblohe. A medzi kamenným morom na niektorých miestach vychádzajú na povrch pramene s čistou pitnou vodou. Ide o jedno z najobľúbenejších turistických lokalít pre obyvateľov Budapešti.

Csehvár (523 m.n.m.) je kužeľovitý vrchol nachádzajúci sa v pohorí Börzsöny, nad obcou Diósjenő. Na vrchole bol postavený rovnomenný hrad oválneho tvaru. Z vrchola je dobré viditeľné okolie, keďže sa týči 260 metrov nad okolím, pričom z troch strán má strmé svahy. Hrad bol postavený po tatárskom vpáde v 50. rokoch 13. storočia. Hrad bol pravdepodobne zničený začiatkom 14. storočia, keďže v roku 1389 sa obec Jenő spomína bez hradu. V 15. storočí bol hrad prestavaný a neskôr sa dostal do rúk husitov. V roku 1511 sa Jenő ešte spomína ako hrad, ale v roku 1524 sa Jenő opäť spomína len ako panstvo, takže definitívnu skazu hradu spôsobenú tureckými vpádmi možno zaradiť medzi tieto dva dátumy. Vrchol s hradom sú celoročne dostupné a od informačnej tabule sú vzdialené asi 6 minút.

Rozhľadňa Csóványos (938 m.n.m.) je vysoká 22 metrov a nachádza sa pri rovnomennom vrchole, ktorý je piatym najvyššie položeným miestom v Maďarsku. Vrchol leží v pohorí Börzsöny. Základom veže je starý geodetický betónový valec. Pôvodne bolo kvôli výhľadom potrebné vyliezť po nebezpečnom rebríku. Veža bola neskôr zrekonštruovaná s finančnou podporou Európskej únie. Na jednotlivých poschodiach vonkajšej štruktúry veže s točitými schodmi sa nachádza početné množstvo informačných tabúľ, z ktorých je možné sa dozvedieť veľa zaujímavostí o lesoch pohoria Börzsöny, jeho živočíšnom svete, etnografii a geológii. Z rozhľadne možno obdivovať jedno z najpôsobivejších a najväčších pohorí Maďarska. Z vrchu rozhľadne sú krásne výhľady takmer na celé Stredné a Západné Slovensko, dlhú zvlnenú líniu Vyšehradských vrchov, ďalej pohoria Cserhát a Gerecse. Za dobrej viditeľnosti je možné odtiaľ pozorovať aj Tatry. Údajne je to jediné miesto, odkiaľ možno vidieť od Tatier až k Dunaju. Vstup na rozhľadňu je voľný.

Nagy-Hideg-hegy (864 m n.m.) je tretím najvyšším vrcholom pohoria Börzsöny. Nachádza sa v Národnom parku Dunaj – Ipoly. Na vrchole bol pôvodne postavený útulok, ktorého základný kameň bol položený v roku 1936. V roku 1940 bol objekt iba v takom stave, že mohol hostiť turistov. K dispozícii boli dve miestnosti. Počas druhej svetovej vojny bola výstavba prerušená a opätovne obnovená v roku 1947, kedy bola dokončená aj zjazdová trať na severnej strane. V roku 2006 prešla turistická chata kompletnou rekonštrukciou a prestavbou prešli aj lyžiarske vleky v okolí. Chata je celoročne prístupná a ponúka okrem ubytovania aj reštauračné služby.

Királyrét (253 m.n.m.) je odľahlá osada mesta Szokolya. Nachádza sa v pohorí Börzsöny, v takmer trojuholníkovej kotline obklopenej vysokými horami. V stredoveku tu stál poľovnícky hrad panovníkov. Uhorský kráľ Žigmund a kráľ Albert usadili v kotline saských baníkov kvôli ťažbe železnej rudy, ktorá sa tu realizovala po stáročia. Neskôr vyťaženú rudu spracovávala železná huta a huta prevádzkovaná vodnou silou. Táto činnosť zanikla v roku 1793. V roku 1803 sa v osade usadilo niekoľko nemeckých rodín. Na prepravu vyťaženého dreva bola postavená lesná železnica, ktorá viedla z Kismarosu cez Szokolyu do Királyrétu. Železnička funguje dodnes na turistické účely. Nachádza sa tu hotel a turistický hostinec, ktoré boli postavené v roku 1999. Nad osadou bola postavená turistická rozhľadňa vzdialená asi pol hodiny cesty.