Handlová (420 m n.m.) je banské mesto, ktoré je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376. Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou.

Banský náučný chodník pozostáva z 13 stanovíšť a 2 oddychových zón. Na stanovištiach je možné dozvedieť sa niečo o histórii baníctva Handlovej a jej okolia, o faune a flóre v okolí. Trasa vedie od múzea k Robotníckemu domu, na Hladové námestie a potom cez zastávku Kaplnka, postavená podľa pôvodnej kaplnky, ktorá bola zbúraná. Ďalšími zastávkami sú Jedna studnička na východe sloja pod Troma studničkami, kde možno vidieť ešte uhlie, ústie vetracej štôlne Tri studničky a oddychový priestor Tri studničky. Chodník pokračuje k vetracej jame Zlatá jedľa, na povrch ktorej upozorňuje už len značka a potom až na Malý Grič.

Malý Grič (876 m. n m.) ide o kužeľový skalnatý masív vulkanického pôvodu, ktorý sa nachádza na vysunutom hrebeni pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie, v blízkosti Veľkého Griča. Malý Grič je v súčasnosti vyhasnutou sopkou a týči sa nad banským mestom Handlová. Na východných svahoch vrcholu sa nachádzajú skalné steny, veže a bašty. Výstup na vrchol je na začiatku mierny, v závere je strmý a náročný. Návšteva vrcholu stojí za to, keďže vrchol poskytuje pekný kruhový výhľad bez akýchkoľvek zábran do širokého okolia, od Veľkej a Malej Fatry, cez Handlovskú kotlinu, pohorie Vtáčnik, Žiar až po Štiavnické vrchy. Na vrchole je osadená oceľová doska s vytesanou rozhľadovou ružicou zľahčujúcou orientáciu pri rozhľade. Malý Grič je vyhľadávaným masívov pre horolezcov.

Tri studničky (561 m n.m.) boli miestom stretávania sa robotníkov pracujúcich v banských dielňach. Svojpomocne boli upravené neďaleké pramene pitnej vody, kde sa uskutočňovali pravidelné letné výlety. V 70. rokoch 20. storočia tu bola postavená chata a zábavné zariadenia pre deti. Postupne však začalo toto oddychové miesto pustnúť, neskôr boli upravené tri prístrešky.

Veľká Lehôtka (450 m.n.m.) je mestská časť Prievidze. Nachádza sa juhovýchodne od mesta na úpätí pohoria Vtáčnik. Okolie obce bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy. Nálezisko poskytuje dôkazy osídlenia ľudom želiezovskej a lengyelskej kultúry. Početnými nálezmi bolo potvrdené i sídlisko z Halštatskej doby. Nálezy keramiky spadajú do obdobia príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Nitrianskeho kniežatstva.