Železnô (970 m n.m.) je miestna časť obce Partizánska Ľupča. Nachádza sa v závere odbočky Ľupčianskej doliny, pod hrebeňmi Nízkych Tatier. Kedysi tu boli klimatické kúpele. Dnes je v Železnom detská ozdravovňa a minerálny prameň.

Magurka (1 050 m n.m.) je najvyššie položená osada na Slovensku. Nachádza sa pod hrebeňom Nízkych Tatier. Zrubové stavby tvoria jedinú ulicu. Osada bola založená už v 14.storočí, kvôli baníckej činnosti v jej okolí. S dolovaním zlata sa začalo asi v roku 1250. Za vlády Márie Terézie prešlo dolovanie zlata do rúk štátu. Osada mala kedysi význam v rámci celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. V Kunsthistorische museum vo Viedni sa nachádza vzorka zlata pod označením Magurka Ungarn. V Budapeštianskom múzeu je tiež 8 kg vážiaci nuget rýdzeho zlata z Magurky. Najväčší rozkvet v ťažbe zlata, asi 25 kg ročne, zažila Magurka pred 1. svetovou vojnou. Mimoriadne vzácny je banský kostolík, v ktorého veži sa zachoval dodnes aj obrovský rapkáč, ktorým kedysi zvolávali baníkov do práce a ohlasovali koniec "šichty".

Ďurková, útulňa (1 623 m n.m.) je horská chata v Nízkych Tatrách s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Chata bola postavená v roku 2001 na mieste bývalého salaša a v súčasnosti poskytuje stravovanie a ubytovanie s vlastným spacákom. Objekt je daný do užívania ako obhospodarovaná turistická útulňa s plateným nocľahom a priebežne sa dostavuje na štandardnú turistickú chatu. Chata tu stála už roku 1932 ešte za čias ČSR, kedy dokonca bola jedna z najlepšie vybavených chát, ale neskôr vyhorela. Definitívnu ranu jej zasadili fašisti počas 2. svetovej vojny, kedy bola vypálená.

Zámostská hoľa (1 612 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Poskytuje krásne výhľady do širokého okolia. Na severovýchodne a severozápadne orientovanom svahu severne od Zámostskej hole, cca 1,5 km južne od osady Magurka v Nízkych Tatrách sa nachádza pralesový zvyšok o výmere zhruba 18 ha. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a súčasne aj územia európskeho významu. Stopy po ťažbe dreva nie sú viditeľné, ale je predpoklad, že pred niekoľkými storočiami boli tieto lesy ťažbou dreva ovplyvnené vzhľadom na blízke významné bane na antimón a zlato. Hrubé mŕtve drevo sa tu vyskytuje v nadpriemernom zastúpení.

Latiborská hoľa (1 643 m n. m.) je rozsiahla hoľa v západnej časti Ďumbierskych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi Ďurkovou a Veľkou hoľou, nad osadami Železnô a Magurka. Z Latiborskej hole je široký otvorený rozhľad na Salatín, Ľupčiansku a Jaseniansku dolinu, Západné Tatry a Slovenské Rudohorie. V severných úbočiach sa dolovalo zlato, striebro, antimón, najmä v okolí Magurky. Z vrcholu na severovýchod sú dodnes viditeľné haldy hlušiny a celý systém banských ciest a chodníkov. Na hrebeni v chudobnom záraste kosodreviny možno nájsť borievky a brusnice, vzácne sa objaví Podbelica alpínska, Fialka žltá, Iskerník či Horec.

Liptovská Lúžna (700 m n.m.)  je 6 km dlhá rázovitá vrchárska obec, ktorej chotár sa rozprestiera v západnej časti Nízkych Tatier pod Prašivou a Salatínom v Lúžňanskej kotline, v Lúžňanskej doline. Patrí medzi najmladšie obce Liptova. Obec patriacu k panstvu Likavka založil Štefan Thököly r. 1669 osadením goralov z hornej Oravy. V 18. storočí sa pod Prašivou dolovalo zlato, neskôr domáci odchádzali za prácou do baní západnej Európy. V obci sa dodnes zachovali zrubové domy so sedlovými šindľovými strechami. Zvyky, obrady, hry, tance a piesne, ktorými dedina vynikala na fotografiách a vo filmoch zachytil významný dokumentarista Karol Plicka. Zvyk nosenia krojov sa zachoval dodnes.