Zlatno (330 m n.m.) je najmenšia dedina v okrese Zlaté Moravce. Z troch strán ju obklopujú vrcholy pohoria Tribeč. Je to prevažne podhorská poľnohospodárska obec. Názov obce je odvodený od zlata, ktoré sa tu v stredoveku ryžovalo. Prvá písomná zmienka o Zlatne pochádza z roku 1038, obec viackrát menila majiteľa. V 19. storočí sa tu nachádzal jeden z najväčších ovocných sadov v Uhorsku a v celej Európe. Za masovú účasť v Slovenskom národnom povstaní nesie Zlatno čestný názov „partizánska obec“. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol z roku 1957, historická požiarna zbrojnica, knižnica či múzeum. Za obcou sa rozprestierajú ruiny Čierneho hradu pravdepodobne z prelomu 13. a 14. storočia.

Veľký Tribeč (830 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Tribeč. Je to najvyšší vrch celého jadrového pohoria Tribeč. Situovaný v jeho centrálnej časti, na rozhraní okresov Topoľčany a Zlaté Moravce. Z jeho vrcholu tvoreného trávnatou čistinkou obkolesenou lesom nie je nijaký výhľad, zato tu však možno nájsť pamätný kríž a lavicu s dreveným stolíkom vhodnú na oddych a jedlo. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe pohoria ponúkajú okolité malé lúky zaujímavé výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov možné pozorovať pohorie Vtáčnik, vrchy Záruby, Marhát, Inovec, Veľký Inovec či Sitno, pri vhodných podmienkach i alpské vrcholy. Na Veľkom Tríbeči sa kedysi rozkladalo mohutné slovanské hradisko, ktorého pozostatky sú miestami stále zreteľné. Výhľady do okolia možno obdivovať v okolitých častiach pohoria.

Kostoľany pod Tribečom (242 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa v doline medzi južnými výbežkami pohoria Tribeč, neďaleko Zlatých Moraviec. Najvýznamnejšou pamiatkou obce je pred-románsky kostol sv. Juraja asi z 9. storočia, jedna z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Kostol sa nachádza na svahu nad obcou. Kostol prešiel viacerými prestavbami. Zo stredovekých detailov sa okrem malieb zachovala románska empora,krstiteľnica a svätenička v lodi a ústupkový portál na južnej stene lode. Prvé doklady o osídlení územia obce pochádzajú z mladšej až neskorej doby kamennej (4800–2400/2000 pred n. l.). Najvýznamnejšou pravekou archeologickou lokalitou je hradisko na Veľkom Lysci . Najstaršie písomné zmienky o obci sa nachádzajú v prvej a v druhej Zoborskej listine z rokov 1111 a 1113, ktoré obsahujú súpis majetkov Zoborského kláštora sv. Hypolita v Nitre. Z technických stavieb stáli v obci dva vodné mlyny. Najstaršia zmienka o mlyne je z roku 1613. V roku 1818 bola prvýkrát spomenutá parketová továreň postavená Forgáčovcami juhovýchodne od centra obce. Išlo o prvú strojovú parketovú továreň v Uhorsku a technický unikát svojej doby.