Starý Smokovec (1 010 m n.m.) bol vybudovaný pod končiarmi Slavkovského štítu a má kúpeľný charakter s prameňom kyselky. Osada je križovatkou železničných tratí úzkorozchodnej tatranskej elektrifikovanej železnice, ktoré vedú do Popradu, Tatranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Z osady vedie pozemná lanová dráha na Hrebienok.

Hrebienok (1 285 m n.m.) je významným turistickým a lyžiarskym strediskom. V okolí Hrebienku sa nachádzajú viaceré historicky známe tatranské chaty – Rainerova chata, Bíliková chata a Zamkovského chata. Z Hrebienka vychádzajú mnohé značkované turistické chodníky, hlavne do Malej a Veľkej studenej doliny, na Slavkovský štít, na Skalnaté pleso a do Slavkovskej doliny a sú z neho pekné výhľady na končiare Vysokých Tatier a do Podtatranskej kotliny.

Sliezsky dom (1 670 m n.m.) je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, nad Velickým plesom vo Vysokých Tatrách. Prvá chata nad Velickým plesom bola Blásyho chata, postavená na severovýchodnom brehu iniciatívou Eduarda Blasyho, ktorý bol riaditeľom Starého Smokovca. Budovu, postavenú v roku 1871, o dva roky neskôr zmietla lavína. V roku 1895 Uhorský karpatský spolok na juhozápadnom brehu Velického plesa vybudoval chatu Sliezsky dom. Chata bola stavebne rozšírená v rokoch 1908 a 1943, ale v roku 1962 vyhorela. Na jej miesto bol o šesť rokov postavený súčasný horský hotel. Ide o najvyššie položený horský hotel na Slovensku. Na Sliezskom dome oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri druhej návšteve Slovenska v roku 1995, ktorý pri svojej návšteve vysvätil drevený kríž, osadený na jeho počesť nad Sliezskym domom.

Velická dolina je 6,5 km dlhá terasovitá skalnatá dolina, ktorá sa rozprestiera východne od úpätia rázsochy Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách. Dolina je národnou prírodnou rezerváciou a pomenovaná podľa osady Veľká, ktorá je súčasťou Popradu. Dolinou preteká Velický potok. Do plesa padá pekný Velický vodopád, ktorý je prezývaný ako „Večný dážď“. V strede Velickej doliny sa nachádza príťažlivá trávnatá časť nazývaná tiež Kvetnica, ktorá vyniká najmä svojou kvetenou alpínskeho vegetačného stupňa. Kvetnica bola kedysi dnom plesa, ktoré postupne zaniklo. Dnes sa v nej nachádza len Dlhé pleso (1 939 m. n. m.). Okrem toho sa vyššie nachádzajú dve Horné Velické plesá.

Tatranská Polianka (1 005 m n.m.) je liečebná osada v ústí Velickej doliny, na juhozápadných úbočiach Slavkovského štítu. Rozkladá sa na oboch stranách Cesty slobody medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom. Patrí medzi najstaršie tatranské osady. Okolie osady bolo osídlené už v praveku. Na priľahlej Žltej stene (1 020 m n. m.), ináč čelnej moréne Velickej doliny, bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Priestor, na ktorom vyrástla Tatranská Polianka, sa už pred výstavbou volal Polianka. Pôvodný a do konca prvej svetovej vojny hodne zaužívaný názov bol podľa jej zakladateľa Weszterovo. Úradný názov od začiatku 90. rokov až do konca uhorského štátu znel Széplak (Pekný Domov). Osade priznali v roku 1919 miestny názov odvodený z historického miestneho názvu Polianka v znení Tatranská Polianka.

Ski areál Štrbské Pleso ponúka na južných svahoch Predného Soliska 9 kilometrov ľahkých a stredne ťažkých zjazdových tratí, ktoré s obľubou využívajú rodiny s deťmi a pokročilí lyžiari. Stredisko láka vynikajúcimi lyžiarskymi podmienkami so skvelými traťami na slalom, zjazd či bežecké lyžovanie, so službami s najvyšším štandardom. Lyžiarsky areál má síce prevýšenie len 400 m, ale vyznačuje sa veľmi dlhou a snehovo spoľahlivou sezónou. Pôvodnú dlhú ľahkú červenú trať pozdĺž expresnej 4-sedačkovej lanovky dopĺňa novšia červená Furkotka v horných partiách, a to s vlastnou modernou 6-sedačkovou lanovkou. Na úpätí areálu sa nachádza krátky, široký a príjemne strmý svah Interski so sedačkovou lanovkou.