Tatranská Javorina (1 018 m n.m.) je malá podhorská obec v lesnom prostredí severného výbežku Rogovej pod Belianskymi Tatrami. Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie „javorové“ mená.

Osada sa vyvinula zo sezónneho majera tzv. lendackého veľkostatku. Založenie železnej huty a hámrov roku 1759 vytvorilo podmienky pre trvalé osídlenie. Nedostatok rudy zapríčinil neskoršiu prestavbu železiarní na lepenkáreň, ktorá úplne zanikla roku 1935. V roku 1879 kúpilo javorinský revír pruské knieža Kristián Kraft Hohenlohe. Tatranskú Javorinu pretvoril v lesnícku osadu a v sídlo riaditeľstva svojho veľkostatku, nechal si tu vybudovať drevený poľovnícky kaštieľ a drevený kostol ľudovej architektúry. V okolitých lesoch zriadil rozsiahlu zvernicu, kam dovážal cudzokrajnú zver (kozorožce, bizóny, kaukazské jelene a iné), ktorá sa však nevedela prispôsobiť tunajším podmienkam. V roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva štátu.


Sedlo Sedielko (2 376 m n.m.) je najvyššie položené turisticky prístupné sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hlavnom hrebeni medzi Širokou vežou a Malým Ľadovým štítom. Spája Malú Studenú dolinu a Zadnú Javorovú dolinu. Pri výstupe z Malej Studenej doliny sa prechádza okolo Téryho chaty, okolo Modrého plesa po prudkých drevených serpentínach až na sedlo. Trasa cez Zadnú Javorovú dolinu je dlhšia a v závere doliny tesne pod sedlom sa nachádza Žabie Javorové pleso. Ponúka pekný pohľad do Malej Studenej doliny, do Javorovej doliny a na okolité štíty. Prechod sedlom nie je technicky náročný, nebezpečnejšie úseky sú zaistené reťazami.

V doline pod Sedlom Sedielko sa nachádza najvyššie položené stále pleso vo Vysokých Tatrách - Modré pleso (2 192 m n.m.). Ďalšie Baranie pliesko (2 210 m n.m.) ležiace pod Baraními rohmi je síce ešte vyššie, ale v teplom období niekedy úplne vysychá.

Téryho chata (2 015 m.n.m.) je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Postavená bola v roku 1899 v blízkosti Piatich Spišských plies, v hornej časti Malej Studenej doliny. Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v roku 2009. Od začiatku nesie meno po banskoštiavnickom „lekárovi chudobných" - po Edmundovi Térymu, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov ako prvý vystúpil v roku 1876 na Prostredný hrot a v roku 1877 na Pyšný štít.V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier.

Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá vysokotatranská dolina. Vyznačuje sa baníckou tradíciou, pričom ťažilo sa tu zlato a meď. Chodník vstupuje do doliny pri Zamkovského chate a postupne prechádza pásmom kosodreviny, ktorú charakterizuje mohutná skalná terasa. Po jej prekonaní chodník dosahuje Téryho chatu. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít a Lomnický štít. Dolina je považovaná za jednu z najväčších tatranských ľadovcových dolín v tvare písmena U so širokým dnom a s neobyčajne strmými svahmi.

Zamkovského chata (1475 m.n.m.) je útulná, vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou, dovtedy nájomca na Téryho chate. V období 2.svetovej vojny poskytla chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám.

Rainerova chata (1 290 m.n.m.) je najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla.    Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program "Klaňanie Troch kráľom" pri snehovom Betleheme.

Hrebienok (1 285 m n.m.) je významným turistickým a lyžiarskym strediskom. V okolí Hrebienku sa nachádzajú viaceré historicky známe tatranské chaty – Rainerova chata, Bíliková chata a Zamkovského chata. Z Hrebienka vychádzajú mnohé značkované turistické chodníky, hlavne do Malej a Veľkej studenej doliny, na Slavkovský štít, na Skalnaté pleso a do Slavkovskej doliny a sú z neho pekné výhľady na končiare Vysokých Tatier a do Podtatranskej kotliny.

Starý Smokovec (1 010 m n.m.) bol vybudovaný pod končiarmi Slavkovského štítu a má kúpeľný charakter s prameňom kyselky. Osada je križovatkou železničných tratí úzkorozchodnej tatranskej elektrifikovanej železnice, ktoré vedú do Popradu, Tatranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Z osady vedie pozemná lanová dráha na Hrebienok.