Heľpa (695 m.n.m.) leží na hornom toku rieky Hron. Rozkladá sa vo východnej časti Horehronského podolia. Obec je ohraničená na severnej strane hrebeňom a svahmi Nízkych Tatier a na juhu úbočím Muránskej planiny. V obci pôsobili viacerí umelci, napr. maliar Jan Alexy, Zolo Palugyuay a spisovateľ Jozef Cíger Hronský, ktorý námety pre svoje knihy Jozef Mak a Brondove rozprávky čerpal z heľpianskeho prostredia. Obec je významnou národopisnou lokalitou a má svojráznu ľudovú kultúru. Starší obyvatelia aj dnes nosia kroj, zachovali sa ešte niektoré pôvodné troj-priestorové zrubové podpivničené domy so šindľovou strechou. Od roku 1966 sa každoročne konajú koncom júna Horehronské dni spevu a tanca.

Veľká Vápenica (1 691 m.n.m.) je výrazná, pekne tvarovaná hoľa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Jej južné svahy sú kosodrevinové s výskytom limby, jej severné svahy sú zase hôľnaté. Jej veľké skalnaté útvary sú mnohokrát bizarne tvarované. Poskytuje fantastický kruhový rozhľad do širokého okolia, napr. na Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry i Slovenské Rudohorie, Muránsku planinu, Stolické vrchy, Kremnické vrchy. Pod vrcholom Veľkej Vápenice sa nachádza približne 35 ha smrekového pralesa. Na strmých, prevažne severne orientovaných svahoch tu rastú mohutné smreky, častokrát staršie ako 300 rokov.

Andrejcová, útulňa (1 410 m.n.m.) sa nachádza na hrebeni Nízkych Tatier, v sedle pod rovnomenným vrchom, nad obcou Pohorelá. Je nepretržite otvorená. Ide o ojedinelé miesto na hrebeni Nízkych Tatier, kde je dovolené prenocovanie. Prechádza postupnou rekonštrukciou, no jej funkcia ostáva zachovaná. Jej základ tvorí podmurovaná zrubová stavba so šindľovou strechou a stropom z dosák. Samotná výstavba začala v máji 1968 a z veľkej časti boli použité lokálne suroviny; kameň a drevo. Upravený bol i blízky prameň a postavená latrína a v októbri 1968 bola stavba skolaudovaná. Správu a údržbu vykonávala Horská služba Nízke Tatry Sever, v súčasnosti sa o objekt starajú najbližšie obce – Liptovská Teplička, Pohorelá a Heľpa.

Pohorelá (m.n.m.) sa nachádza na hornom toku Hrona, na úpätí Nízkych Tatier na Slovenského Rudohoria. Údolím prechádzala od praveku diaľková cesta medzi územím Spiša a Horehronia, čo dokladajú archeologické nálezy. Prvá zmienka o obci sa zachovala zo začiatku 17. storočia. V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň. Pohorelá patrí medzi najväčšie obce Horehronia.