Biele Karpaty sú pohorie Vonkajších Západných Karpát na hraniciach medzi Slovenskom a Moravou. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina (969,8 m n. m.). Centrálne časti pohoria sú chránené v CHKO Biele Karpaty. V oblasti Bielych Karpát prevládajú listnaté lesy, v ktorých prevládajú buky. Zaznamenaný je tu najzápadnejší výskyt zubačky žľaznatej (dentaria glandulosa). Na južných úbočiach pohoria sa vo výškach nad 500 m n. m. nachádzajú hlavne dubovo-hrabové lesy, zo severozápadu sa zvyšuje podiel ihličnanov.

Veľká Javorina (969,8 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti, na slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Je odlesnený a pokrytý je rozsiahlou lúkou. Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Dané územie výrazne podlieha ľudským zásahom. Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina, z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia – rovnako z moravskej ako aj slovenskej strany. Veľká Javorina je aj vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Vleky sú postavené najmä na slovenskej strane. Na slovenskej strane stojí aj viacero súkromných chát rovnako, ako aj najznámejšia a verejnosti prístupná – Holubyho chata.

Veľká Javorina je oddávna považovaná za jeden zo symbolov svedčiacich o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi, o čom svedčí i kameň na vrchole Javoriny s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Každoročným letným podujatím sú na vrchole Javoriny Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Tieto slávnosti nadväzujú na tradície, ktoré zaviedli ešte naši predkovia – Štúrovci, ktorí sa tu stretávali s osvietencami z Moravy a Čiech.

Na Veľkej Javorine sa nachádza Prírodná rezervácia Veľká Javorina. Kyslé pôdy na flyši vytvárajú podklad pre zachovalé lesné spoločenstvá. Lesy sa tu vyznačujú prirodzeným zmladením so znakmi pôvodnej štruktúry porastov. V tejto polohe vystupujú ako klimaxové spoločenstvá s málo zmeneným genofondom v 4 – 6 vegetačnom stupni.

Holubyho chata (920 m n.m.) je celoročne prístupná horská chata v Bielych Karpatoch, na východnom svahu Veľkej Javoriny. Nachádza sa približne 250 m od česko-slovenskej štátnej hranice, prechádzajúcej po hrebeni Bielych Karpát. Výstavbu horskej chaty inicioval Klub československých turistov, základný kameň bol položený 8. júla 1923. Krátko pred položením základného kameňa zomrel u svojho zaťa v Pezinku Jozef Ľudovít Holuby, protestantský kazateľ, botanik, národopisec a zástanca česko-slovenskej vzájomnosti, pôsobiaci aj v oblasti Bielych Karpát. Predseda odboru KČST v Uherskom Brode a Holubyho priateľ Ferdinand Prager navrhol na jeho počesť po ňom pomenovať budovanú chatu.

Budovaná chata bola prvýkrát otvorená pre verejnosť v roku 1924. Nová chata však neslúžila dlho. V roku 1926 na nej vypukol požiar, ktorý ju počas siedmich hodín úplne zničil. Klub československých turistov sa rozhodol chatu obnoviť. Nová chata bola otvorená v roku 1930. Každý odbor Slováckej a Považskej turistickej župy vybavil izby svojím nábytkom. Po druhej svetovej vojne bola chata postupne v správe niekoľkých štátnych podnikov, vystriedalo sa tu tiež viacero správcov. V novembri 2006 ju získal súčasný majiteľ a chatár Miroslav Martinček, ktorý niekoľko rokov uzavretú chatu zrekonštruoval a opätovne sprevádzkoval. V roku 2013 bola na priečelí chaty odhalená pamätná doska s bronzovou bustou Jozefa Ľudovíta Holubyho od akademického sochára Stanislava Mikuša.