Žibrid (867 m n.m.) je druhý najvyšší vrch Súľovských vrchov po Veľkom Maníne (891 m n.m.). Tento pomerne nevýrazný vrch leží na východnom okraji centrálnej časti pohoria. Napriek krásnemu prostrediu a ľahkej dostupnosti je pomerne málo známy. Nachádza sa neďaleko obce Súľov - Hradná.

Samotný vrchol tvorí skupina skál, nachádza sa tu vrcholová kniha a vo vetre vanie na drevenej tyči vyvesená slovenská vlajka. Pýši sa pôsobivým vrcholom s mohutnými skalnými bralami, z ktorých sa otvárajú čiastočné, avšak veľmi pekné výhľady do Súľovskej kotliny. Výhľad na východnú stranu je znemožnený lesným porastom. Od juhu možno obdivovať Kľak, Strážov, Vápeč, Ostrú Malenicu, oba Maníny, Súľovské skaly, hrebeň moravských i slovenských Javorníkov a nad nimi za odmenu obrysy známych beskydských vrcholkov - Kněhyně, Smrk, Lysá hora, Travný.

Budzogáň (685 m n.m.) je zaujímavý skalný útvar nachádzajúci sa v Súľovských skalách, neďaleko obce Zbyňov. Tento výtvor prírody sa zaradil medzi 7 najkrajších prírodných krás na Slovensku. O skalnom budzogáni existuje jedna legenda, ktorá vysvetľuje jeho vznik. Teda v minulosti na tomto svahu rástol Hromodub. Jedného dňa okolo neho prechádzal obor, a keďže mu chýbal budzogáň, tak si povedal, že si z toho Hromodubu vyrobí nejaký. Ako si tak vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, tak sa veľmi nahneval a z celej sily ho zapichol do zeme a preklial ho a z budzogáňa sa stala skala, ktorá tam stojí dodnes.

Táto skala vznikla erozívnou činnosťou vody po dlhé storočia. Skalný útvar má úzku základňu a širšiu vrchnú časť. Dosahuje výšku skoro 14 metrov. Je obklopená hustým lesom, a preto ju nevidno ani z hrebeňa Suľovských skál. Ku skale vedie veľmi ľahký turistický chodník, ktorý  vás dovedie po dvoch hodinách ku cieľu. Z Rajeckých Teplíc k nemu vedie náučný chodník so 6 stanovišťami.

Kamenný diel (652 m n.m.) sa nachádza severozápadne od obce Zbyňov, v Súľovských skalách. Tento vrchol je opradený povesťami: v jeho útrobách sa vraj nachádzajú ložiská zlata. Pred 150 rokmi chodieval na toto zlato akýsi nemecký profesor. V tom čase bol vrch odlesnený a slúžil Zbyňovcom ako pasienok. Na tomto pasienku bola vraj zvislá diera do zeme a touto sa spomenutý profesor spúšťal do neznámych hlbín a vynášal na povrch hrudy zlatej rudy. Raz ho však zbadali dvaja pastieri a keď zostúpil do otvoru, prigúľali k otvoru veľký balvan a hodili ho do neho. O prípade sa nikto nedozvedel, lebo chlapci vec zatajili. Po rokoch jeden z nich zomrel a druhý sa už ako starec pred smrťou priznal k tomuto činu. Občania ho vyniesli na nosidlách na Kamenný diel, aby aspoň to miesto ukázal. No starcovi sa záhadný otvor nepodarilo nájsť, keďže niekdajší pasienok bol už zalesnený a výzor terénu sa na nepoznanie zmenil.

Rajecké Teplice (411 m.n.m.) sú známe prírodnými termálnymi liečivými kúpeľmi. Ako hlavný balneoterapeutický prostriedok sa v kúpeľoch využívajú termálne pramene s 38 °C teplou hydrouhličitanovo-vápenato-horečnatou liečivou vodou bez ďalšej úpravy. Súčasťou mesta a kúpeľov sú dva parky, jeden vo francúzskom štýle a druhý v anglickom štýle. Archeologické výskumy dokazujú, že už praveký človek objavil blahodarné účinky termálnych a minerálnych vôd. Osídľovanie, najmä v blízkosti teplých prameňov, pokračovalo aj v neskorších obdobiach.