Cigeľ (465 m n.m.) je baníckou osadou nachádzajúcou sa v Hornonitrianskej kotline, na úpätí pohoria Vtáčnik. Značná časť chotára je poddolovaná baňami Handlová a Cigeľ. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362. Územie Cígľa bolo obývané pravdepodobne už v staršej dobe bronzovej, teda asi pred 4 000 rokmi. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo lovom zveri, chovom dobytka a najmä kôz, z čoho mal vzniknúť v roku 1461 aj názov obce - Cyglen. Na mieste starej drevenej sakrálnej stavby stojí rímskokatolícky kostol z roku 1762. Do histórie obce sa zapísalo najmä obdobie SNP. V hore nad obcou vznikol partizánsky oddiel „Major“. Neskôr nemecké gestapo umučilo a zabilo sedem obyvateľov. Každoročne sa v januári organizuje Pochod vďaky SNP, ako úcta týmto obetiam.Cigeľ (465 m n.m.) je baníckou osadou nachádzajúcou sa v Hornonitrianskej kotline, na úpätí pohoria Vtáčnik. Značná časť chotára je poddolovaná baňami Handlová a Cigeľ. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362. Územie Cigľa bolo obývané pravdepodobne už v staršej dobe bronzovej, teda asi pred 4 000 rokmi. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo lovom zveri, chovom dobytka a najmä kôz, z čoho mal vzniknúť v roku 1461 aj názov obce - Cyglen. Na mieste starej drevenej sakrálnej stavby stojí rímskokatolícky kostol z roku 1762. Do histórie obce sa zapísalo najmä obdobie SNP. V hore nad obcou vznikol partizánsky oddiel „Major“. Neskôr nemecké gestapo umučilo a zabilo sedem obyvateľov. Každoročne sa v januári organizuje Pochod vďaky SNP, ako úcta týmto obetiam.

Chalmovská skala (534 m n.m.) je zaujímavá miestna lokalita nachádzajúca sa v katastrálnom území obcí Cigeľ a Handlová v okrese Prievidza, na území hornej Nitry. Jej názov je spätý s miestnym geografickým pomenovaním a okolitým lesným prostredím. Zaujímavosťou je, že názov prešiel jazykovou úpravou – v súčasnosti je v geografickom názvosloví štandardizovaná podoba Chlmovská skala, zatiaľ čo starší názov znel Chalmovská skala. Táto lokalita má aj zaujímavú banícku minulosť. V odbornej publikácii o dejinách baníctva sa uvádza, že v priestore Dierovce a Chalmovská skala sa v roku 1921 uskutočnil prieskumný vrt C17. Ten v hĺbke 242,5 metra zachytil päť metrov hrubú uhoľnú sloj. Je to dôkaz, že okolie Cigľa bolo významné nielen prírodným bohatstvom, ale aj ložiskami hnedého uhlia. Zaujímavé je, že Chlmovská skala nie je len pomenovaním skalného miesta, ale aj názvom lesného geografického objektu, ako ho eviduje slovenské geografické názvoslovie.

Kaplnka pod Veľkým Gričom (861 m n.m.) patrí k zaujímavým drobným sakrálnym pamiatkam v okolí Handlovej. Nachádza sa v sedle Zátiny, v priestore medzi masívom Veľkého Griča a Bielou skalou. Jej poloha v prírode jej dodáva osobitú atmosféru a spája duchovné dedičstvo regiónu s krásou pohoria Vtáčnik. V oficiálnom zozname pamätihodností mesta Handlová je evidovaná Kaplnka Na Zátinách, ktorá sa nachádza v sedle Zátiny, v oblasti medzi Veľkým Gričom a Bielou skalou. Mesto ju schválilo za pamätihodnosť 25. októbra 2007.

Veľký Grič (972 m. n m.) sa nachádza na hrebeni pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Ide o impozantný skalnatý masív vulkanického pôvodu. Vrcholovú časť Veľkého Griča tvorí andezit. Masív Veľkého Griču sa vypína nad banským mestom Handlová a poskytuje pekný polkruhový výhľad do širokého okolia, od Veľkej Fatry, cez Handlovskú kotlinu až po Štiavnické vrchy, z priesekov aj na Strážovské vrchy a Malú Fatru. Pri mimoriadne dobrej viditeľnosti možno dovidieť až na 50 km vzdialenú Krivánsku skupinu Malej Fatry s Veľkou Chochuľou v Nízkych Tatrách, alebo na Prednú Poľanu. Nachádza sa tu i tabuľa s rozhľadovou ružicou, ktorá pomôže identifikovať, čo všetko z vrcholu vidno. Veľký Grič je porastený zmiešaným lesom. Veľký Grič je jedným z východiskových bodov pre turistické trasy prechádzajúce hrebeňom sopečného pohoria Vtáčnik. Cez vrchol vedie Ponitrianska magistrála. Na východnej strane vrchu je vybudovaný atraktívny, no málo známy chodník zabezpečený reťazami a inými technickými pomôckami. Trasa je veľmi exponovaná a pripomína vysokohorské chodníky v Tatrách. Prvých 100 metrov stúpa prudko hore po kolmej skalnej stene.

Veľká Lehôtka (450 m.n.m.) je mestská časť Prievidze. Nachádza sa juhovýchodne od mesta na úpätí pohoria Vtáčnik. Okolie obce bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy. Nálezisko poskytuje dôkazy osídlenia ľudom želiezovskej a lengyelskej kultúry. Početnými nálezmi bolo potvrdené i sídlisko z Halštatskej doby. Nálezy keramiky spadajú do obdobia príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Nitrianskeho kniežatstva. Prvá písomná zmienka o Veľkej Lehôtke pochádza z roku 1383. Veľmi zaujímavou súčasťou miestnych dejín sú staré lehotské rodiny, ktorých potomkovia žijú v obci dodnes. Dôležitým medzníkom bol rok 1976, keď sa Veľká Lehôtka stala súčasťou mesta Prievidza. Napriek administratívnemu spojeniu si zachovala svoju osobitosť. Dodnes ju mnohí obyvatelia vnímajú ako samostatnú dedinskú komunitu s vlastnou históriou a tradíciami. Zaujímavou historickou pamiatkou je pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny, ktorý sa nachádza pri kostole. Bol postavený v roku 1946 prievidzským kamenárom Jozefom Novotným. Obsahuje mená obetí svetových vojen a pripomína tragické osudy miestnych obyvateľov.