Čertovica (1 238 m n.m.) je sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, ktoré ich rozdeľuje na Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Je jediným a frekventovaným cestným priechodom na hlavnom hrebeni z Horehronia (Brezna) do Liptova (Kráľovej Lehoty). Je zároveň najvyššie položeným sedlom Slovenska, ktorým prechádza cestná spojnica.
Trávnaté severné svahy Bocianskej doliny a okolité svahy Čertovej svadby, Lajštrocha a Rovienok majú vynikajúce lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi. Sedlo prechádza červenou farbou značená turistická trasa Cesta hrdinov SNP.
Lajštroch (1 601 m n.m.) je výrazný kupolovitý hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Výhľad z vrcholu na sever a západ zakrývajú vyššie hrebene, ale na juh a východ je výhľad otvorený. Poskytuje výhľad najmä na oblasť Čierneho Váhu s Veľkým bokom a Veľkou Vápenicou až po Kráľovu hoľu. Výskyt rôznych rúd viedol v minulosti k intenzívnej baníckej činnosti aj na území vrcholu.
Kumštové sedlo (1 548,8 m n. m.) sa nachádza na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, v podcelku Ďumbierske Tatry, medzi masívom Panská hoľa a Predná Panská hoľa (na historických mapách nazývaná Leištroch). Juhozápadné úbočie klesá do Kumštovej doliny. Opačná severovýchodná strana padá do Starobocianskej doliny. Sedlo je vybudované žulami králického typu a pokrýva ho porast kosodreviny. Na južných úbočiach kúsok pod sedlom kosodrevina ustupuje. Kosodrevina bola v minulosti kvôli banskej ťažbe rúd v závere Kumštovej doliny odstránená. Sedlo je významnou križovatkou turistických trás, konkrétne červená hrebeňová trasa vedúca z Čertovice na Chatu M. R. Štefánika sa tu križuje so zelenou trasou z Hornej Jarabej do Bocianského sedla.
Boikcianske sedlo (1 506 m n. m.) je sedlo v ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Niekedy sa nazýva aj Bocské sedlo. Je to výrazná trávnatá zníženina, ktorou sa k hlavnému hrebeňu pohoria pripája od severovýchodu rázsocha Rovnej hole a Ohnišťa. V okolí sedla sa zachovali stopy po banskej činnosti (štôlne, haldy hlušiny, banské cesty). Zo sedla sú pekné výhľady na Ďumbier. Východne od sedla pramení riečka Boca a začína Starobocianska dolina, severozápadne od sedla leží dolina Štiavnice.
Rovná hoľa (1723 m n. m.) sa nachádza v pohorí Nízke Tatry. Ide o rozložitý mohutný masív, ktorý je najvyšším bodom rázsochy medzi Jánskou a Bocianskou dolinou. Na vrchole sa nachádzajú krásne alpínske lúky, v nižších polohách rastú kosodreviny. V jej úbočiach možno zhliadnuť stopy po banskej činnosti, zvyšky baní a banských ciest. Hoci Rovná hoľa nepatrí medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, svojim jedinečným kruhovým výhľadom poteší každého turistu. Najkrajšie výhľady poskytuje najmä východná časť vrcholu.
Krajčov vrch, rozhľadňa (1 000 m n.m.) bola postavená v roku 2014 nad obcou Nižná Boca. Túto drevenú rozhľadňu postavil Urbársky spolok obce Nižná Boca s cieľom rýchlejšej identifikácie prípadných požiarov na spravovanom území. Vďaka svojej celkovej výške 14,5 metra, jedinečnej polohe v lone prírody a jedinečnému výhľadu na Bocianskú dolinu sa však rozhľadňa rýchlo stala obľúbeným cieľom peších túr a vychádzok. Súčasťou rozhľadne je aj útulná horská chata s možnosťou ubytovania a prenájmu i altánok s krytým ohniskom.
Z rozhľadne sa naskytuje výhľad na celú obec Nižná Boca a Bocianskú kotlinu ohraničenú vencom Liptovských vrchov. Pri peknom počasí možno obdivovať aj kráľa vrchov – Kriváň. Na vrchole rozhľadne je možné sa oboznámiť s históriou obce a nachádza sa tu aj foto-dokumentácia s popisom o okolitých vrchoch.
