Snilovské sedlo (1 524 m n. m.) je rozsiahle lúčnaté horské sedlo na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry, medzi vrchmi Veľký Kriváň a Chleb. Do sedla vedie 8 miestna kabínková lanovka od Chaty Vrátna vo Vrátnej doline. Jej horná stanica je v nadmorskej výške 1 490 m n. m. a dolná stanica 740 m n. m. s celkovým výškovým rozdielom 750 m. Prepravná rýchlosť lanovky je 5 m/s. Okrem lanovky sa sem dá, samozrejme, vyjsť i peši. Do sedla vedú viaceré turistické chodníky, okrem Vrátnej doliny napríklad z obce Šútovo. Samotné Snilovské sedlo je východiskom mnohých túr po Malej Fatre, možno z neho vystúpiť na spomínané vrchy Veľký Kriváň či Chleb i na ďalšie zaujímavé miesta.
Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá je po ňom pomenovaná. Tento lúčnatý vrchol ležiaci nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Susedí s vrcholmi Malý Kriváň a Chleb, medzi sedlom Bublen a Snilovským sedlom. Južné, východné a západné svahy Veľkého Kriváňa sú lavinózne. Vrchol je dosť navštevovaný, nielen kvôli svojej výške a nádherným výhľadom do širokého okolia, ale aj vďaka dobrej dostupnosti zo Snilovského sedla, kam vedie kabínová lanovka.
Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.) je najvyššie položená turistická horská chata v Malej Fatre. Táto pomerne malá chata je celoročne otvorená a jej súčasťou je aj reštaurácia. Prvé zmienky o Chate pod Chlebom sú známe z obdobia Slovenského štátu. V roku 1945 bola vypálená ustupujúcimi nemeckými vojakmi. Neskôr bola na pôvodných základoch obnovená, ale 12. apríla 1982 opäť vyhorela. Súčasná chata je postavená na mieste hospodárskej budovy bývalej chaty. Na chate je možnosť ubytovania a stravovania. Z okolia je výborný výhľad. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Kriváň.
Šútovo (448 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v Turci, ktorá je známa vďaka neďalekému Šútovskému vodopádu. Obec sa nachádza na severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry. Za obcou sa nachádza zatopený kameňolom, ktorý slúži na rekreačné účely. Tento lom sa ale nachádza v časti Rieka, ktorá je v katastrálnom území obce Kráľovany. Prvá písomná zmienka je z roku 1403 ako Suto, z roku 1773 ako Sutowo, maďarsky Suttó. Tento názov je odvodený podľa chovu bezrohých oviec – šút, alebo podľa neďalekej tiesňavy nazývanej starosloviensky „šutom“.
Obec patrila panstvu Sklabiňa a do 20. storočia tu mali majetky Révayovci. Za I. ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci, lesní a železniční robotníci. Boli tu mlyny, vyhne, rozvinuté košikárstvo. Obyvatelia sa zapojili do SNP.Z pamiatok sa v obci nachádza dedinská zvonica spojená s požiarnou zbrojnicou, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nadstavenou drevenou štvorcovou zvonicou s ihlanovou helmicou zo začiatku 20. storočia.
