Štrbské pleso (1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada Štrbské pleso leží na moréne mlynického ľadovca a je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významných športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare vrcholov Vysokých Tatier. Z osady vychádzajú viaceré značkované turistické chodníky, hlavne na Popradské pleso, do Furkotskej, Mengusovskej a Mlynickej doliny.
Chata pod Soliskom (1 840 m.n.m.) je najmladšia vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na južnom svahu Predného Soliska. Do užívania ju odovzdali v roku 1944, dostavaná bola až v roku 1946. Bola postavená ako úkryt pre zjazdárov pred zlým počasím. Neskôr sa uvažovalo chatu zbúrať pre jej zlý technický stav. Tatranskí horolezci ju zrekonštruovali. Na jej mieste bola v roku 2003 postavená nová chata.
Predné Solisko (2 117 m n.m.) je jeden z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách. Je to posledná vyvýšenina dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Poskytuje pekný výhľad, aj keď ide o vrchol na južnom okraji horstva. Z vrcholu je možné za priaznivého počasia obdivovať okolie Štrbského Plesa, Mlynickú dolinu, Vodopád Skok, štíty Satan, Kriváň, Končistú alebo Patriu. Popularitu mu robia lyžiarske terény. Pomenovanie pôvodne patrilo miestu, kde mali pastieri solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Názov neskoršie prešiel na celý hrebeň aj s jeho vrcholmi, zárezmi, kopami, štrbinami, vežami.
Mlynické Solisko (2 301 m n.m.) je tvarovo nevýrazný, veľmi populárny štít, ktorý sa nachádza vo Vysokých Tatrách na juhovýchodnom konci Soliskového hrebeňa medzi Nízkou lávkou (Štrbským Soliskom) a Zadným Soliskovým sedlom (Soliskovým hrbom). Z pohľadu od juhovýchodu po ľavej strane je Furkotská dolina a po pravej Mlynická dolina. Štít sa priamo týči nad skokanským mostíkom na Štrbskom plese. Vytvára síce dojem, že je strmým a skutočným vrcholom Soliskového hrebeňa. V skutočnosti ide o podstatne oblý vrchol, ktorý býva často označovaný za predvrchol vyššieho Štrbského Soliska. Vrchol štítu je ľahko dostupný. Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom.
Štrbské Solisko (2 301 m n.m.) je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný s dvoma vrcholmi. Dnes má nižší končiar samostatné meno: Mlynické Solisko. Na vrchol nevedie značkovaný turistický chodník, je však pomerne dobre dostupný, pričom výstup je možný iba s horským vodcom.
Furkotské Solisko (2 320 m n.m.) je vyvýšenina malého významu na Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Je jedným z viacerých Solísk na 4 km dlhom Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Od Malého Soliska ho oddeľuje Vysoká lávka a od Štrbského Soliska Šedá lávka. Z pohľadu od juhovýchodu po ľavej strane je Furkotská dolina a po pravej Mlynická dolina. Donedávna bolo Furkotské Solisko považované za juhovýchodný vrchol Malého Soliska. Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom alebo rôznymi cestami môžu na vrchol vystúpiť horolezci.
