Vysoké Tatry sú najvyšším slovenským pohorím a sú súčasťou geomorfologickej časti Východných Tatier. Na východe hraničia s Belianskymi Tatrami, pričom hranicu tvorí Kopské sedlo. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou, na severe so Spišskou Magurou, na západe so Západnými Tatrami, pričom hranicu tvorí Kôprová dolina. Vysoké Tatry sa rozprestierajú na ploche o rozlohe 341 km2, z toho slovenská časť Vysokých Tatier má rozlohu 260 km2, zvyšná časť sa nachádza na území Poľska.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier má dĺžku 26 km a má tvar polkruhu orientovaného na juh. Hlavný hrebeň takmer vôbec neklesá pod nadmorskú výšku 2 000 m n. m. Jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m). Z hlavného hrebeňa odbočuje celkovo päť horských chrbtov smerom na juh (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) a štyri horské chrbty smerom na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Vysokých Tatier je Gerlachovský štít, ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Slovenska, ale aj celého pohoria Karpaty.
Štrbské pleso (1 355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare Vysokých Tatier, v diaľke možno obdivovať aj vrcholky Nízkych Tatier a iných pohorí.
Popradské pleso (1 494 m n.m.) s plochou 6,88 hektára sa kedysi nazývalo aj Rybným plesom, keďže bolo jedným z mála prirodzene zarybnených plies. Neďaleko plesa sa v limbovom háji nachádza Symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný „mŕtvym na pamiatku a živým na výstrahu“. S v ňom umiestnené viaceré kríže a tabule na pamiatku obetiam Vysokých Tatier. Pri plese bola postavená turistická Chata pri Popradskom plese s celoročnou prevádzkou.
Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina, ktorá je jednou z najväčších a najkrajších dolín vo Vysokých Tatrách. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu. Ňou chodník stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies. Hincovu kotlinu lemuje skalný amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso, najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier, ako aj Malé Hincovo pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso mengusovské.
Cez Vyšné Kôprovské sedlo je možný prechod do Kôprovej doliny alebo výstup na Kôprovský štít s výhľadmi do okolitých dolín a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň dominantného pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník stúpa mohutným skalným prahom do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi, ktorá je najvyššie položenou vysokohorskou chatou v Tatrách.
Kotlina Žabích plies je západný úval Žabej doliny ohraničený od západu vedľajším južným hrebeňom Hincovej vežičky, od severu úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier po Žabiu vežu a od východu jej krátkym južným hrebeňom.
V hornej časti kotliny sa nachádza Veľké Žabie pleso (1 919 m n. m.). Stále bezprítokové pleso má hĺbku 7 m. Má rozlohu 2,65 ha. Jeho občasný odtok napája Malé Žabie pleso mengusovské, ktoré sa od svojho veľkého suseda oddelilo po úbytku vody. Od seba ich delí pol metra vysoká kamenná hrádza. Pleso patrí do skupiny troch Žabích plies v Mengusovskej doline. V strede sa nachádza skupina veľkých balvanov vytŕčajúcich nad hladinu, ktorá pri pohľade z prahu Dolinky pod sedlom Váha pripomína žabu s vystretou pravou nohou. Voda z Veľkého Žabieho plesa preteká do Malého žabieho plesa (1 918 m n.m.) krátkym asi 70 m dlhým potokom. To je hlboké 12,8 m, leží najnižšie a vyteká z neho Žabí potok, ktorý ústi do Hincovho potoka. Okrem toho sa tu nachádza aj Vyšné Žabie pleso (2 040 m n.m.), ktoré leží v kotlinke pod stenami Volej veže.
Chata pod Rysmi (2 250 m.n.m.) je najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách. O potrebe chaty pod populárnymi Rysmi sa hovorilo už koncom 19. storočia, ale pre technické a najmä finančné ťažkosti ju postavili až v roku 1932, čím sa zaraďuje medzi najmladšie chaty v Tatrách. Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči. Vďaka polohe bola niekoľkokrát zničená kamennými i snehovými lavínami.
Rysy (2 503 m.n.m.) sú najvyššie sprístupneným vrcholom na Slovensku. Nachádzajú sa na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, na slovensko-poľskej hranici. Tvoria ich tri vrcholy. Najvyšším je stredný vrchol (2 503 m n. m.) ležiaci na území Slovenska, druhým v poradí je severozápadný vrchol na poľskom území a najnižším je juhovýchodný vrchol (2 473 m n. m.). Sú zároveň najvyššie položeným miestom v Poľsku. Názov Rysy pochádza z goralského slova rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade na vrchol. Vrchol patrí k najnavštevovanejším tatranským vrcholom. Pre široký rozhľad, aký poskytujú, propagovali ich pred 1. svetovou vojnou ako „uhorské" alebo „tatranské Rigi".
