Rotunda sv. Juraja (430 m n.m.) je rímskokatolícka kaplnka nachádzajúca sa severne od Nitrianskej Blatnice. Pochádza z 9. storočia, asi z jeho prvej tretiny, teda z pred-veľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku a najstaršia rotunda na Slovensku. Táto národná kultúrna pamiatka sa nachádza na malom skalnom ostrohu pod úbočím Kozieho chrbta juhovýchodných svahov vrchu Marhát v Považskom Inovci. Na lúke Púsť pod ostrohou s rotundou sa v 9.-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorového typu obohnané palisádou. Starší väčší dvorec bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí sa charakter sídliska zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými na rôznych častiach dnešnej lúky. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu.
Marhát (748,2 m n. m.) je vrchol, ktorý sa nachádza v pohorí Považský Inovec. Leží severne od obce Nitrianska Blatnica. Vrchol vystupuje nad zarovnané plošiny vrcholovej časti ako skalnatý vrstvový tvrdoš. Je porastený jaseňovo-javorovým a bukovým lesom. Na vrchole sa týči 10 metrový kríž, na ktorom je umiestnený nápis „Bože ochraňuj turistov“. Kríž bol postavený 28. októbra 1947 obyvateľmi obce Nitrianska Blatnica, iniciátorom jeho stavby bol kňaz Ján Laktiš.
Z vrcholu neboli dobré výhľady do okolia. V roku 2008 však bola na vrchole postavená 17 metrová drevená rozhľadňa. Rozhľadňa je vysoká 17 m a ponúka impozantný výhľad tri samosprávne kraje - Nitriansky, Trnavský a Bratislavský. Scenéria pohľadu je na Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Biele Karpaty, od Galanty cez Nitru, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Nováky a od Tematína po Devín.
Bezovec (743 m.n.m.) je vrchol ležiaci v pohorí Považský Inovec a je najvyšším vrcholom Nízkeho Inovca. Pokrývajú ho prevažne bučiny, javory a rastie tu vzácna mednička najvyššia. Vrchol ponúka pekné ďaleké výhľady na hrebeň Bielych Karpát, Považie, Tríbeč aj Ponitrie. V stredisku je možnosť ubytovania a občerstvenia. Pod vrcholom sa nachádza rovnomenné rekreačné, lyžiarske stredisko. Po vrchole je pomenovaná planétka 1963 Bezovec.
Pánska Javorina (943 m n.m.) patrí k najvyšším a najkrásnejším vrcholom pohoria Považský Inovec. Nachádza sa približne 7 km severne od obce Podhradie a je významnou križovatkou turistických ciest. V roku 2010 tu bola sprístupnená nová drevená trojposchodová Rozhľadňa Panská Javorina, ktorá je vysoká 16 metrov. Z vyhliadkovej plošiny je krásny výhľad na okolité hrebene Považského Inovca, na Piešťany, údolie Váhu až po Trenčín, Partizánske, Bánovce a Nitru, Marhát, Tríbeč.
Rozhľadňa Helena Na Považskom Inovci (1 042 m n.m.) na nachádza na Považskom Inovci. Pôvodne bola postavená v roku 2015 ako meteorologická-telekomunikačná veža. Vzhľad tejto 22 metrov vysokej veže je elegantný. Táto oceľová veža vzbudzuje rešpekt a zdolať ju znamená prekonať strach z výšok. Veža poskytuje kruhový výhľad do ďalekého okolia z vyhliadkovej plošiny vo výške 16 metrov nad úrovňou terénu. Vedie na ňu 90 schodov. Z rozhľadne vidno Nové Mesto nad Váhom, Dubnicu nad Váhom, Trenčín, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, ale aj vrcholky Veľkej Fatry, Tatier, bradlá Vršatca, Kľak, Lopeník na Morave. Pri dobrom počasí prekvapí i silueta vysielača „Kamzík“ v Bratislave.
Inovec (1 042 m n.m.) je najvyšší vrchol jadrového pohoria Považský Inovec. Vrchol je budovaný kryštalickými bridlicami, najmä svormi a rulami. Inovec spadá na západe strmými a mohutnými zrázmi do Seleckej doliny, na severovýchod sa znižuje v hlavnom hrebeni do Jastrabianskeho sedla, na východ sa miernejším sklonom zvažuje do Bánovskej pahorkatiny a v južnom smere pokračuje výrazným hlavným hrebeňom k vrchu Panská javorina. Snehová pokrývka sa vo vrcholových častiach drží okolo 80 dní roka.
V juhozápadnej časti vrcholu sa rozprestiera Prírodná rezervácia Považský Inovec. Vyhlásená bola v roku 1988 na rozlohe 35,4 ha, bez ochranného pásma. Predmetom ochrany sú zachovalé prirodzené bukové lesné porasty vrcholových častí Považského Inovca. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany.
Chata pod Inovcom (790 m n.m.) bola postavená severne od Inovca už v roku 1921. Nebola však dobre postavená a preto ju v roku 1931 trenčiansky odbor vtedajšieho KČST prestaval. Chata bola maličká, pretože pre nedostatok finančných prostriedkov sa nepodarilo zrealizovať pôvodný projekt chaty. V roku 1941 bola chata rozšírená o priestornú jedáleň pre 60 osôb. Po pár rokoch, v roku 1944 ju Nemci pri ústupe do základov vypálili. V 50-tych rokoch 20. storočia sa chata opäť postavila a turistom slúži s malými úpravami až dodnes. V roku 2010 prešla chata komplexnou rekonštrukciou. Interiér ubytovacej časti, kuchyne aj jedálne sa zmenil na nepoznanie, pôsobí príjemne, vkusne a štýlovo. Pri pohľade zvonka chata tiež omladla, vďaka novému obloženiu drevom. Za terasou vyrástla lezecká stena a v suteréne chaty pribudla bowlingová dráha.
Mníchova Lehota (255 m n.m.) sa nachádza na rozmedzí Strážovských vrchov a Považského Inovca. Obe pohoria rozdeľuje Jastrabianske sedlo. Blízko obce sa v minulosti ťažil veľmi čistý dolomit, dnes je pri obci funkčný kameňolom na vápence, ktorý siaha až k Trenčianskym Miticiam. Obec bola po prvýkrát spomenutá v listinách v roku 1439. Podľa predpokladov sa v okolí dnešnej obce v minulosti nachádzal kláštor, ktorý zrejme zanikol počas Tatárskeho vpádu. Do súčasnosti sa v obci zachoval gotický Kostol najsvätejšej Trojice zo 14. storočia.
V roku 1671 bol v katastrálnom území obce v Jastrabianskom sedle vystavaný hrádok Tanistravár (hrádok Tanistra). V roku 1708 po bitke pri Trenčíne Mníchova Lehota vyhorela, bolo tu pochovaných asi 500 padlých bojovníkov. Na začiatku 20. storočia bola obec známa pod maďarským menom Barát-Lehota. V roku 1901 bola vystavaná cez obec železnica spájajúca Trenčín s Nitrou. V roku 1912 bola obec spojená úzkokoľajnou železnicou so Soblahovom a Kubrou pri Trenčíne, kde bola vybudovaná píla. Drevo sa sem dopravovalo z Považského Inovca.
Čiernachov (695 m n.m.) je pekný vrchol nachádzajúci sa nad obcou Soblahov, ktorá bola vyhlásená za dedinu roka 2001. Je situovaný v pohorí Strážovských Vrchov v podcelku Trenčianskej vrchoviny. Už pri putovaní na samotný vrchol poskytuje hrebeň výhľady, vďaka čiastočnému odlesneniu. Po výšlape na jeho vrchol sa otvárajú nádherné scenérie na pohorie Bielych Karpát, ako aj na časť mesta Trenčín, dedinku Soblahov a iné okolité obce. Za vrcholovou knihou sa nachádza "prírodná rozhľadňa" v podobe stromu s konármi skoro ako schodíkmi na rebríku a po jeho zdolaní sa naň poskytuje takmer kruhové výhľady.
Chata pod Ostrým vrchom (490 m n.m.) bola postavená mestom Trenčín v júli 1942 podľa projektu staviteľa Alexandra Marákyho. Stavba bola daná do užívania 1. júla 1944. V tomto roku bola vybudovaná i prístupová cesta v dĺžke 1 100 m v smere od horárne. Na chate sa vystriedalo niekoľko chatárov, slúžila na turistické účely v letnej i zimnej sezóne, bola strediskom lyžiarov. Chata bola od roku 2006 uzatvorená a od roku 2016 prešla kompletnou rekonštrukciou s prístavbou.
Postavená bola pod Ostrým vrchom v Strážovských vrchoch, v okolí ktorého sa nachádza prírodná rezervácia.
