Smolník (561 m n.m.) sa nachádza na úpätí Volovských vrchov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny z roku 1243 (po druhom tatárskom vpáde). Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1255 a je v listine Bela IV. O rozmachu obce svedčí aj nemocnica pri smolníckych baniach, ktorú založil kráľ Ladislav IV. v roku 1280. V roku 1290 sa terajšia obec Smolnícka Húta nazývala Schmöllnitzer Pochdorf. Práve tu boli železorudné bane a drviarne. Železná ruda sa pražila v hute. Na mieste terajšej obce Smolník sa začali stavať sídla pre privilegované obyvateľstvo nemeckej národnosti, ktoré chcelo pracovať v baniach.

Smolník sa stal kráľovským banským mestom roku 1327. Získal banské, trhové, poľovné a rybárske právo a to podľa vzoru štiavnického práva, ktoré bolo založené na saskom práve. V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.

Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa nezachovalo. V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia.

Priechodný kanál sa nazýva tiež ako Tereziánska štôlňa alebo tunel Mária Terézia. Nachádza sa vo Volovských vrchoch. Keď v roku 1768 pri Smolníku postavili nádrž Úhorná, do ktorej priviedli okolité potoky, nastal problém. Z nádrže sa odvádzala voda na pohon banských strojov a parné píly v doline časom nemali dostatok vody. Vyriešili to tak, ako sa banské mesto patrí – štôlňou popod horu sa rozhodli napojiť na Bystrý potok vo vedľajšej doline. Štôlňu sekali ju ručne a z oboch strán naraz. A podarilo sa – baníci sa stretli, len museli mierne skorigovať výšku. V mieste stretu má preto štôlňa až šesť metrov.

Dvojkilometrový tunel tesali 26 rokov, dokončili ho v roku 1794 a pomenovali na počesť v tom čase už zosnulej cisárovnej Márie Terézie. Voda pretekala podľa plánov, keďže otvor pri Smolníku je 15 metrov nižšie ako ústie pri Bystrom potoku. Prietok bol dostačujúci a poskytoval 70 litrov za sekundu. Dnes časť vody preteká po dne a časť je vedená potrubím, ktoré slúži ako zdroj pre zásobovanie obce. Štôlňa je voľne prístupná, udržiavaná, dobre vystužená podperami a po celej dĺžke kanála prechádza vyvýšená lávka, takže sa dá prejsť „suchou nohou“.

Zlatý stôl (1 322,4 m n. m.) je vrchol vo Volovských vrchoch. Je najvyšším vrchom Volovských vrchov a vypína sa medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník. Neleží však na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole uhorský kráľ Matej Korvín a aj preto sa vrch ľudovo nazýva ako Kráľov stôl. Vrch je takmer celý zalesnený jedľovo-smrekovým lesom a ponúka len obmedzený výhľad.

Na rozsiahlom vrchole Zlatého stola sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20. storočia ako bod trigonometrickej siete I. rádu. Vrch Zlatý stôl ako aj okolité lesy sú plné lesných plodov, húb, čučoriedok, brusníc, lesných jahôd, černíc, malín a rôznych liečivých a chránených rastlín. Taktiež sa tu nachádza informačná tabuľa, ktorá poskytuje návštevníkom podrobné informácie o vrchu Zlatý Stôl.