Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras. Vchod do jaskyne leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou v nadmorskej výške 250 m. Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry.V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Jaskyňa predstavuje riečnu výverovú jaskyňu dlhú 1525 m. Dve poschodia pozostávajú z oválnych riečne modelovaných i puklinových chodieb miestami rozšírených rútením do siení a dómov. Vyššie poschodie je 5 až 10 m nad aktívnym riečiskom Čierneho potoka, ktorý preteká spodnými časťami jaskyne. Suchú chodbu na hornom poschodí vytvorili vody, ktoré v súčasnosti občasne vystupujú 10 m hlbokou studňou v Mramorovej sieni.

Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m, keďže sa však takmer celá trasa prechádza dva razy, je dĺžka prehliadkovej trasy 530 m, doba trvania prehliadky 30 min. Prevýšenie je minimálne, 7-8 m. Počet schodov na prehliadkovej trase je 87. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 9,0 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 97 %. Na prehliadkovej trase sa návštevník Gombaseckej jaskyne môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, ktoré sú tu vytvorené a zachované v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne náteky a kôry.

Brzotínska skala (598 m n.m.) sa nachádza v Slovenskom krase nad obcou Brzotín, neďaleko Rožňavy. Sprístupnená je od roku 2017, k čomu sa pričinil KST Rožňava, ktorý tu osadili nové smerovníky. Brzotínska skala zo svojej výhľadovej skalnej plošinky ponúka jedinečný výhľad do okolia a to hlavne na Rožňavskú kotlinu. Na západe vidieť Plešiveckú planinu, na juhozápade kaňon rieky Slanej, na severe obec Brzotín, Brzotínske rybníky, Revúcku vrchovinu s vrchom Turecká, na  severovýchode mesto Rožňava, čiastočne Volovské vrchy s vrchmi Skalisko – Volovec a Pipítka.

Skala je súčasťou NPR rezervácie Brzotínske skaly, ktorá bola vyhlásená v roku 1984 pre svoju výraznú krajinársku, geomorfologickú a biologickú hodnotu. Svojou rozlohou 433,78 ha patrí národná prírodná rezervácia k najväčším rezerváciám na území Slovenského krasu. Rastie tu niekoľko vzácnych a chránených i endemických druhov našej flóry.

Dievčenská skala (660 m n.m.) je výškovo i tvarovo nevýrazný planinový vrch, ktorý sa vypína južne od mesta Rožňava na severnom okraji Silickej planiny. Jeho meno podľa povesti pochádza od ženského kláštora, ktorý vraj na vrchu v minulosti stával. Na jeho severnom svahu sa nachádza neveľká výhľadová skalná plošina so zráznym svahom a malou takmer terasovitou lúčkou.

Skalná stena skalnej plošiny klesá takmer kolmo do Rožňavskej kotliny. Skalnatý okraj ponúka prekrásny panoramatický výhľad a to nielen na celú Rožňavskú kotlinu. Na západe vidieť Plešiveckú planinu, na severe mesto Rožňava, obec Jovice, Volovské vrchy s vrchmi Čertova hoľa, Skalisko, Pipítka, Kojšovská hoľa a Osadník, na severozápade Revúcku vrchovinu s vrchom Turecká, na severovýchode hrad Krásna Hôrka, pamiatku Mauzóleum Dionýza Andrássyho a obec Krásnohorské Podhradie. Kúsok od vyhliadky, na najvyššom mieste vrchu, stojí 57 m vysoký televízny a rozhlasový vysielač. V nižších polohách možno pozorovať zaujímavé krasové javy ako sú škrapy a závrty.

Krásnohorská Dlhá Lúka (308 m n.m.) vznikla v katastri Krásnej Hôrky v prvej polovici 14. storočia. Prvýkrát sa spomína v 1338. Do konca 17. storočia sa obyvatelia zaoberali predovšetkým pastierstvom, ale aj pálením uhlia i vápna a povozníctvom. V roku 1773 mala 43 usadlostí a 4 želiarov. V katastri obce bola v roku 1964 objavená Krásnohorská jaskyňa. Jaskyňa sa vyznačuje priestrannými chodbami riečneho pôvodu, aktívnym 1 km dlhým podzemným tokom, dómami zdobenými bohatou krasovou výzdobou, jazierkom a svojou veľkosťou unikátnym stalagmitom s výškou 32,7 m a 14 m širokou základňou.