Burda je pohorie, ktoré sa nachádza na hraniciach s Maďarskom. Na západe hraničí s Ipeľskou pahorkatinou. Južnú hranicu tvorí koryto Dunaja, ktorý sa prerezáva cez Vyšehradskú bránu a oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Pilis. Východnú hranicu tvorí koryto rieky Ipeľ, ktorý oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Börzsöny. Burda je sopečným pohorím. Vulkanická činnosť sa odohrávala vo vodnom prostredí. Maximálna dĺžka pohoria je 7,5 km, maximálna šírka len 3,5 km. Najvyšším vrchom pohoria je Burdov (387,7 m n. m.). Relatívne výškové rozdiely dosahujú 180 až 310 m.
Na území pohoria sa nachádza NPR Burda a Leliansky les, ktoré boli vyhlásené v roku 1966. Súčasťou je andezitová pahorkatina s najbohatšou teplomilnou biocenózou na Slovensku. Teplomilné dúbravské lesy sa striedajú s lesostepou a enklávami skalnej stepi. Rastie tu mnoho vzácnych rastlinných druhov panónskej flóry, ktoré sa vyskytujú iba tu, resp. tu majú najsevernejšiu hranicu rozšírenia na území Slovenska (napr. ibiš taurský). Severnú časť pohoria tvorí andezitové podložie. Vyskytujú sa tu buky v najnižších polohách Slovenska.
Börzsöny je mladé sopečné pohorie na ľavom brehu Dunaja s najhlbšími lesmi v Maďarsku. Nachádza sa na severe Maďarska, medzi riekami Ipeľ a Dunaj. Celé pohorie je pozostatkom niekdajšieho stratovulkánu (vrstevnatá sopka), podobne ako Poľana nad Detvou. Jadro pohoria je bez jedinej dediny, všetky sú len na okrajoch. Vďaka silnej vulkanickej činnosti je dnes Börzsöny veľmi členitý, strmé steny a rokliny. Typické sú kamenné prúdy, zvetrávaním vzniknuté skalnaté steny. Najvyšším vrcholom je Csóványos (938 m n. m.), z ktorého sa naskytuje jeden z najkrajších výhľadom na panorámu podunajskej oblasti v Maďarsku. Veľkú časť územia tvorí zaujímavý Národný park Dunaj-Ipeľ.
Veľká časť pohoria je pokrytá bukmi a dubmi. V horách žije 16 druhov stavcov. Každoročne tu možno nájsť až 117 druhov vtákov, z toho 90 tu pravidelne hniezdi. Najznámejšie druhy sú slávik, drozd a škovránok. Z obojživelníkov tu žije najznámejší mlok škvrnitý.
Nagymaros (historicky slov. Veľká Maruša) je mesto v Peštianskej župe v Maďarsku. Leží na ľavom brehu Dunaja a na juhovýchodných svahoch pohoria Börzsöny. Mesto je spojené kompou s mestom Visegrád, ležiacom na pravom brehu rieky Dunaj. Mesto slúži ako východisko do národného parku Dunaj-Ipeľ. Od roku 1977 sa na tomto mieste počítalo s výstavbou plavebného stupňa, hydroelektrárne a vyrovnávacej nádrže, ktorá mala byť súčasťou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Maďarsko však od tohto zámeru na konci 80. rokov minulého storočia ustúpilo. Maďarom zostali iba základy priehrady, ktoré vidno z hradného kopca Vyšehrad. Odtiaľ je možné vidieť aj veľké domy pri Dunaji. Postavili ich pre robotníkov, ktorí mali budovať vodné dielo. Keď stavbu zastavili, domy boli predané.
Magymaros je kvôli geografickej polohe a prírodným podmienkam obľúbeným rekreačným a výletným miestom. Juliánova rozhľadňa na vrchole Hegyestető (482m) nad mestečkom ponúka pohľad na malebnú panorámu oblasti Dunakanyar a Visegrádsky hrad. V tomto meste žil a pracoval slávny africký bádateľ, na počesť ktorého sú tu každoročne usporadúvané Kittenbergerove dni. Medzi hlavné pozoruhodnosti patrí rímskokatolícky kostol, kalvária - kaplnka a zastavenia krížovej cesty, kaplnka svätého Rocha, Dom Kálmána Kittenbergera, gaštanová aleja - chránená prírodná oblasť. Cez mestečko vedie cyklistická trasa kráľovnej Beatrix, po ľavom brehu Dunaja, ktorá je dlhá 33 km.
Pilišské vrchy je krasové a dolomitové pohorie, ktoré sa tiahne od Ostrihomu až po Budapešť. Názov pochádza zo slovanského pleš (slovenského pleš alebo plešivec) podľa nezalesnených (lysých, plešatých) svahov kopcov, je to aj priamo doložené z roku 1187. Príkladom je aj najvyšší vrch Pilis (756 m n. m.), ktorý je z južnej časti skalnatý, lysý. Na vrchol sa koná pravidelný výstup „Pešia túra Pilišanov“ – čo je stretnutie Slovákov z oblasti Piliša. Je tu niekoľko obcí, v ktorých ešte stále žijú naši krajania a zachovávajú si svoje národnostné tradície.
V pohorí sa nachádza okolo 400 jaskýň. Rieka Dunaj, ktoré obteká pohorie, tu pripomína svojim tvarom pravú stranu srdca. Podľa východného náboženstva má pohorie veľké magické kúzlo. Pohorie a jeho pútnické miesto dokonca navštívil v roku 2006 aj Dalajláma.
Rám Szkadék (roklina Rám) je najvýraznejší prírodný výtvor v Pilišských vrchoch. Je to jedna z najznámejších roklín pohoria. Skalnatá roklina je dlhá asi 300 metrov, hlboká 30 metrov. Voda potoku tu vytvorila viacero kaskád a vodopádov. Zaujímavé je, že nejde o vápencové, ale sopečné podložie, takže táto roklina je trochu iná ako tie slovenské a je tým je unikátna v celej strednej Európe. Trasa prechádza miestami cez exponovanejšie úseky, ktoré sú vybavené rebríkmi, zábradliami a inými kovovými pomôckami. V čase zvýšeného stavu vody potoka je prechod roklinou pomerne náročný, keďže trasa vedie často korytom potoka. Najpútavejšia časť rokliny má podobu úzkej, kľukatej skalnej strže s dvomi vodopádmi prevyšujúcimi 3 metre. Bez rebríkov, kramlí a ďalších pomôcok by prechod bol veľmi náročný. Na trase z obce Dömös smerom k tiesňave sa nachádza pútnické miesto s kaplnkou, ktorá stojí na mieste, kde sa podľa tradícií v roku 1885 zjavila Panna Mária s Ježiškom.
Dobogokó (699 m n.m., Chotárna skala) je obľúbeným turistickým miestom nachádzajúcim sa vo Vyšehradských vrchoch. Ide o náhornú pláň, ktorá je najvyššie položeným miestom pohoria. Na vrchole sa nachádza pamätník Ödön Téry, kamenná pyramída postavená na pamiatku jedného z priekopníkov maďarského cestovného ruchu a múzeum maďarskej turistiky. Z tejto plošiny padajú strmé zrazy do údolia Dunaja. Odmenou sú dve panoramatické vyhliadky so zábradlím, z ktorým možno obdivovať hlboké údolie Dunaja, nad ktorým sa týči pohorie Börzsöny. Počas turistickej sezóny sa tu vydávajú jedlá z niekoľkých veľkých kotlov, čo vytvára nenapodobiteľnú atmosféru a dodáva podávaným vynikajúcim pokrmom maďarskú dušu.
Kamenica nad Hronom (116 m n.m.) je obec nachádzajúca sa pri sútoku rieky Dunaj a Hron. Oblasť bola osídlená už v neolite, ale aj v eneolite, v staršej dobe bronzovej, hatvanovskou a maďarskou kultúrou, ďalej v mladšej dobe rímskej a veľkomoravskom období. Dedina pravdepodobne vznikla z južnej časti arcibiskupskej zeme Hurty. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1320. Arcibiskupstvo venovalo veľkú pozornosť prevádzke Kamenického vodného mlyna. Do tureckého obdobia bola prekvitajúcou obcou. Patrila do ostrihomského sandžaku, o čom svedčí turecký daňový súpis z roku 1570. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bola pričlenená k Československej republike a 6. novembra 1938 k Maďarsku.
V okolí obce sa pestuje víno, obec patri do Štúrovského vinohradníckeho rajónu, ktorý poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročných na teplo a slnečný svit. Vinohrady sú vysadené na kvalitných sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. O Južno-slovenskej vinohradníckej oblasti sa hovorí ako o najteplejšom kúte Slovenska s najvyššími teplotami počas vegetácie dlhodobo aj viac ako 30 °C. Vegetačné obdobie tu trvá o dva týždne dlhšie v porovnaní s celou krajinou. Štúrovský vinohradnícky rajón je známy aj vďaka pestovaniu slovenských novošľachtencov, akými sú Devín a Dunaj. Vhodná klíma i pôda poskytujú ideálne podmienky pre pestovanie aj iných novošľachtencov ako sú – Breslava, Aromína, Hetera, z modrých odrôd – Nitra, Hron, Váh a mnohé ďalšie.
Visegrád (100 m n.m.) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja. Nad Vyšehradom sa na pravom brehu Dunaja nachádza na skale hrad zo 4. storočia. Ja známe ako miesto vzniku Vyšehradskej skupiny (V4) v roku 1991. Na území sídla žil človek už od pradávna. Najstaršie nálezy sa našli pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome objavili predmety zo železnej doby. Rimania si postavili prvé opevnenie pod názvom Pone Novata. Po Rimanoch sa tu zachovali viaceré míľniky, náhrobné kamene a ďalšie predmety. V období sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania, ktorí tu pobudli najdlhšie. Od Slovanov pochádza aj názov sídla.
Spojením pôvodného hradu opevneného hradbami s vežami so staršou obytnou vežou vznikol tzv. Dolný hrad. V jeho blízkosti vystaval Karol I. Róbert palác, ktorý bol mohutne prestavaný a rozšírený. Vyšehrad využíval počas svojej vlády Matej I. Korvín ako letné sídlo. V roku 1473 tam začal stavbu svojho paláca. Stavba bola v rokoch 1476 - 84 postavená v neskorogotický štýle, ale v detailoch už vyzdobená talianskymi renesančnými umelcami, čo bol prvý prienik renesancie na pôdu Strednej Európy. Tento palác stojí dodnes a je prístupný verejnosti.
Po Matejovej smrti nastáva úpadok Vyšehradu. Význam stratil najmä po bitke pri Mohácsi v roku 1526. V roku 1543 sa posádka hradu vzdala presile tureckých vojsk. Hrad bol vyhodený do povetria Turkami v roku 1686. Definitívne bol hrad zničený po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 – 1704. Dnes je hrad a mesto vyhľadávanou turistickou lokalitou.
Názov Vyšehradská skupina pochádza už z roku 1335, keď sa český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír III. Veľký a uhorský kráľ Karol I. stretli v uhorskom, dnes už maďarskom meste Vyšehrad. Vznik súčasnej Vyšehradskej štvorky, takzvanej V4, sa datuje na 15. februára 1991. Vtedy sa vo Vyšehrade stretli Václav Havel z Česko- Slovenska, József Antall z Maďarska a Lech Walesa z Poľska. Obnovili tým vzájomnú spoluprácu v procese európskej integrácie a transformácie ekonomík. Členské štáty V4 vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004. Jedinou inštitúciou Vyšehradskej skupiny je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol v roku 1999.
