PopisBrankovský vodopád (790 m n.m.) sa nachádza na západnom okraji Nízkych Tatier, v lesoch pod vrchom Veľký Brankov, prí ústí do Revúckej doliny. Výškou 55 m je najvyšším vodopádom v Nízkych Tatrách a tretí najvyšší na Slovensku. Vodopád padá z mohutných skalných zrázov známych ako Kurucké skaly. Vytvorený bol prepadom horského potôčika na vápencovom skalnom stupni, ktorý je výrazne viditeľný. Jeho prietok je relatívne stabilný, približne 3 l/s. Vodnatosť toku je však ovplyvnená výdatnosťou zrážok v jednotlivých ročných obdobiach. Povrch skalnej steny vodopádu je mierne členitý, čo vytvára mnoho menších plošiniek (tzv. políc) a kaskád. Toto miesto má zaujímavú klímu, mocne tu cítiť prúdenie a miešanie chladného a teplého vzduchu. Najvhodnejšou dobou na návštevu Brankovského vodopádu je obdobie po roztopení snehov alebo po väčších dažďoch. Osobité čaro má však i v zime, pri tuhších mrazoch, kedy vytvorí prekrásny ľadový stĺp s množstvom priehľadných cencúľov. Patrí medzi päť slovenských vodopádov, ktoré sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky (v roku 1980). Hlavným dôvodom ochrany je vodopád a jeho bezprostredné okolie. Súčasťou územia sú aj ochranné lesy. Priemerný sklon svahov je 75 %. Lesy patria k jedľovo- bukovému a smrekovo-jedľovo-bukovému lesnému vegetačnému stupňu. Vďaka trávnatému porastu a odlesneniu poskytuje ďaleké výhľady, hlavne na vrcholy Veľkej Fatry aj Nízkych Tatier. Ťažké boje o vrchol prebiehali od polovice septembra do októbra 1944. Povstalci okolo Ostrého odrazili 14 nemeckých útokov, pričom v bojoch zlikvidovali 300 nepriateľských vojakov a ďalších 136 zajali. Jednotke sa nakoniec podarilo uniknúť z nemeckého obkľúčenia v priestore Ostrého a prebojovať sa k Bielemu Potoku, kde sa spojili s ostatnými povstaleckými jednotkami. V roku 1908 bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia SNP v okolí obce prebiehali intenzívne boje medzi povstalcami a nemeckými jednotkami.
EventList powered by schlu.net |