Adršpašské skály sú najväčším a najdivokejším skalným mestečkom v Strednej Európe. Ide o národnú prírodnú rezerváciu s rozlohou 1772 ha na území Českej republiky, v Broumovskej vrchovine. Chránená je od roku 1933. Nachádza sa tu najväčší eróziou vytvorený pieskovcový skalný komplex v Česku. Pieskovce sedimentovali koncom geologického obdobia kriedy v tektonickej zníženine v rámci Českého masívu.

Turistov a návštevníkov fascinujú už od 18. storočia, kedy požiar zničil okolitú bujnú vegetáciu. Začala tak významnejšie vynikať krása skvostných pieskovcových útvarov. Od tejto doby sa tu začali stavať turistické chodníky a horolezci postupne dobývali jeden skalný útvar za druhým. Z 18. storočia tiež pochádza väčšina pomenovaní miestnych skalných útvarov. Medzi najznámejšie patria Milenci, Starosta a Starostová, Homole cukru, Krakonošova lenoška, Džbán alebo Sloní náměstí. Niektoré miesta sú dostupné iba po rebríkoch. Ďalšou veľkou atrakciou skalného mestečka je Veľký vodopád, ktorý padá do skalnej tiesňavy z výšky 14 metrov.

Aj vysoko položené skalné jazierko, po ktorom je možné sa preplaviť na loďke, je naozaj dobre ukryté. Plavba po romantickom jazierku vedie pomedzi skaly a sprevádzajú ju vtipní prievozníci, ktorí návštevníkov oboznámia s menami všetkých skál v okolí jazierka.  

Teplické skály sa nachádzajú na severe Východných Čiech, južne od Adršpašských skál. Ide o najrozsiahlejší skalný labyrint v Strednej Európe s masívnymi, do neba siahajúcimi skalnými stenami. Pre Teplické skály sú charakteristické súvislé skalné steny, pričom výška niektorých stien miestami presahuje až 70 m. Obdivovať tu možno štíhle skalné veže, previsy, tajomné jaskyne, úzke údolia zovreté medzi skalami a divokú prírodu. Pri prechode po turistickom chodníku sa nachádzajú viaceré skalné útvary, ktoré dostali svoje pomenovanie, napr. Housenka, Řeznická sekera, Lahvička inkoustu, Krakonošova harfa alebo Ruka se zmrzlinou. Najvyššími a najznámejšími skalnými útvarmi je Skalní koruna a Chrámové a Martinské stěny. V Chrámových stěnách sa nachádza najrozsiahlejší jaskynný labyrint v Strednej Európe. Pieskovcové jaskyne, priepasti, strmé tiesňavy tu tvoria 27 km dlhý systém, ktorý nesie príznačné meno Poseidom. Zaujímavosťou tohto skalného mestečka je tiež oblasť nazývaná Sibiř, v ktorej je možné naraziť na sneh aj v letných mesiacoch hlavne preto, lebo tiesňavy sú v týchto miestach mimoriadne dlhé a kľukaté, takže sa tu vôbec nedostanú slnečné lúče.

Broumovské steny sa nachádzajú na severovýchode Čiech. V roku 1956 tu bola vyhlásená národná prírodná rezervácia na rozlohe 638 ha za účelom ochrany krajinársky významného nesúmerného hrebeňa Broumovských stien. Broumovské steny sú tvorené samostatnými skalnými mestečkami, skalnými vežami, hlbokými roklinami a výnimočnými skalnými hríbmi, ktoré sa nachádzajú najviac v okolí najvyššieho vrcholu - Bojanovského špičáku. Na skalnatom temene 12 km dlhého hrebeňa možno obdivovať viacero miest, z ktorých sa otvárajú nádherné výhľady do okolia Policka a Broumovska, ale taktiež na hrebeň Krkonoš, Sovích hôr, Orlických a Bystřických hôr a cez poľskú Kladskú kotlinu až na vzdialený Králický Sněžník a Jeseníky. Turisticky najvďačnejší je hlavný hrebeň medzi Honským sedlem a Korunou. Najzaujímavejšie partie sú sprístupnené hustou sieťou turistických chodníkov.

Názov Stěny je doložený už v roku 1213 v broumovských kláštorných listinách, kedy bola krajina intenzívne osídlovaná. Práve v roku 1758 odrazili na nich pandúri generála Laudona útok pruskej armády korunného princa Mauricia. Počas okupácie viedla okrajom lesa smerom na polickú oblasť protektorátna hranica. Turistická chata Hvězda bola pre verejnosť uzavretá a bola v nej zriadená pohraničná stráž. V skalách sa taktiež ukrývali partizáni.

Najnavštevovanejšou partiou je Hvězda a to nielen kvôli výhľadu do Broumovskej kotliny s pohraničnými horami v pozadí, ale aj vďaka barokovej kaplnke, ktorá tu bola postavená v rokoch 1732-1733 podľa plánov K. I. Dientzenhofera a vďaka turistickej chate postavenej vo švajčiarskom slohu.

Národní park Stolové hory bol založený v roku 1993 a je jedným z 23 národných parkov na území Poľska. Leží na hranici s Českou republikou a susedí s Chránenou krajinnou oblastí Broumovsko. Ide o rozľahlú pieskovcovú dosku vyplňujúcu vnútro-sudetskú panvu medzi Krkonošami, Mystickými a Orlickými horami. Rozloha parku je cca 63 km2 povrchu. Najvyššími vrcholmi sú Szczeliniec Wielki (919 m n. m., po česky Velká Hejšovina) a Skalniak (915 m n. m.). Okrem Stolových hor sa na území parku nachádza takmer vyľudnená obec Pstrążna (po česky Stroužná), v ktorej je zriadený skanzen s miestnou horskou ľudovou architektúrou.

Názov Stolové hory vystihuje charakter krajiny, ktorej typickými prvkami sú rozľahlé nížiny a nad nimi sa týčiace strmé steny s plochými vrcholmi. Reliéfy, ktoré sú obohatené rozmanitými formami erózie pieskovcov  vo forme hlbokých štrbín, bludísk a skalných blokov alebo osamelých skál s nevídanými tvarmi robia túto oblasť výnimočnou v rozsahu celého Poľska. Ide o jediné stolové pohorie v Poľsku a zároveň o najvyššie pieskovcové pohorie v Poľsku. Najznámejším skalným útvarom sú "Błędne Skały" (po česky Bludné skály).

Ostaš (700 m n.m.) je stolová hora v Broumovskej vrchovine, ktorá prevyšuje okolitý terén o cca 250 m. Ide o dominantnú klasickú stolovú horu s vrcholovou plošinou asi 550 m dlhou a 400 m širokou. Samotný vrchol sa nachádza v severnej časti plošiny. Vo východnej časti sa nachádza skalné mestečko nazývané Horní labyrint s pseudo-krasovými jaskyňami. Ostatné časti vrcholu tvoria haldy tvorené veľkými balvanmi a balvanovitými prúdmi. Na severovýchodnej časti tvorenej kvádrovými pieskovcami sa nachádza skalné mestečko Dolní labyrint nadväzujúci na prírodnú pamiatku Kočičí skály.

Názov je odvodený od svätého Eustacha (Ostacha), patróna poľovníkov a lovcov. Vrchol sa dlhé stáročia stal útočiskom obyvateľov, ktorí sa tu ukrývali pred nájazdmi vojsk. Na vrchole sa nachádza Frýdlantská skála s výhľadom na Jestřebí hory, Adršpašsko-teplické skály, Krkonoše, Javoří hory a Broumovské stěny. Na južnom a východnom okraji sa nachádza skalné bludisko so zaujímavými skalnými útvarmi. Počas výstupu sú sprístupnené viaceré vyhliadky do okolia.

Jiráskovy skály sú súčasťou Adršpašsko-teplických skál. Názov získali podľa osady a zrúcaniny hradu Skály, kam Alois Jirásek umiestnil dej románu Skály. Skaly sú rozmiestnené do dvoch skupín, ktorá od seba oddeľuje cesta a malý barokový zámok. V prvej časti sa nachádzajú mohutné pozostatky skalného hradu Skály, ktorý bol založený na konci 14. storočia, neskôr bol zbúraný Slezanmi a následne obnovený a využívaný až do polovice 16. storočia. Pôvodne slúžil na ochranu obchodných ciest.

Dnes sa tu nachádza už iba zrúcanina, kde možno obdivovať miestnosť vytesanú priamo v skale, ale taktiež aj zvyšky zaklenutej miestnosti. Pozostatky je možné si vychutnať hlavne po výstupe na hradnú vyhliadku, odkiaľ možno tiež pozorovať krásne výhľady do okolia, napr. na Ostaš, Orlické hory alebo poľské Stolové hory. Ďalšia časť sa rozprestiera v okolí vrcholu Čáp (785 m n.m.), ktorý je najvyššie položeným miestom v okolí.