Sutomore je neveľké, populárne letovisko na Barskej riviére v Sutomorskom zálive, 18 km na juh od Petrovca a 6 km na sever od mesta Bar. Pred nepriaznivými podmienkami počasia a prírodnými podmienkami ho chránia hory Rumije, vďaka ktorým má Sutomore asi najstálejšie počasie zo všetkých letovísk. Z vrcholov tu dominuje Sutorman (805 m).

K najkrajším plážam letoviska Sutomore patria Sutomorská pláž, dlhá asi 1250 metrov, ktorá sa pozvoľne zvažuje do mora, pláž Zlaté pobrežie (Zlatna obala) na juhovýchode, dlhá 850 m so zlatistým pieskom, za ktorou pokračujú menšie skalnaté pláže až k mysu Ratac a tiež Červená pláž, pomenovaná podľa farby svojho piesku a kamienkov, ktoré pôsobia tak, že i more vyzerá byť červené. Je to nádherná a romantická pláž, obklopená je hustým borovicovým lesom a je ideálnym romantickým miestom pre zamilované dvojice. Na pláži sú palmové bary a reštaurácie.

Z pamiatok stojí sa návštevu Kostol sv. Tekly nad obcou z 8. storočia, ktorý má dva oltáre (pravoslávny a rímskokatolícky). Kostol bol viackrát prestavaný a jeho súčasný vzhľad je z 19. storočia. Známa je aj turecká pevnosť Tabija, benátska pevnosť stojaca 3 km na severozápad vo výške 232m. Jej súčasťou je kostol sv. Demetria. Pevnosť tvorí okrem zreteľného opevnenia už iba ruiny, ale práve malý kostol bol v roku 2007 z časti zrekonštruovaný. Z vrcholu sú krásne výhľady na pobrežie, okolité vrchy. Na myse Ratac sú ruiny benediktínskeho Kláštora Panny Márie Ratackej z 11. storočia.

Sutomore má zopár reštaurácií, kaviarní, miestne diskotéky, ale pre toho, kto má rád noci plné zábavy a radovánok, toto letovisko nie je pre neho najideálnejšie. Na svoje si tu prídu romantické duše a rodinky, ktoré si vychutnávajú pokojnú dovolenku u mora a prechádzky po okolí.

Bobotov Kuk (2523 m n.n) je najvyšší vrch národného parku Durmitor a zároveň druhý najvyšší vrch Čiernej Hory. Severná a východná strana tejho pyramídovej hory je pomerne strmá, miestami vysoká až 200 m. Veľmi pôsobivá je aj západná stena vysoká až 400 m, ktorá padá do údolia Škrka s najkrajším durmitorským jazierkom Veliko Skrcko Jezero. Vrchol sa skladá najmä z vápencov a usadených hornín, v ktorých sa často vyskytujú krasové útvary. Vďaka svojej izolovanej polohe, divokému prostrediu a nestálej histórii pokračujúceho boja o oslobodenie Čiernej Hory Durmitor a jeho najvyšší vrchol neboli objavený, či už vedecky alebo turisticky až do polovice 19. storočia.

Vrchol poskytuje krásne výhľady na celé pohorie Durmitoru, ako aj na vzdialenejšie vrcholky Bosny a Hercegoviny a okolité čiernohorské pohoria a známe stredisko Durmitoru Žabljak s jazierkom Crno Jezero. Názov Kuk (kuka) sa v čiernohorčine používa pre skalnaté veže, strmé kopce, ostré končiare a ďalší význam je bedrový kĺb.

Crvena Greda (2175 m n.m.) sa nachádza na začiatku Národného parku Durmitor, na jeho severnej strane, kde vytvára plošinu Jezerska Povrs, ktorá tu padá do kaňonu rieky Tara. Vrchol nepatrí do skupiny najvyšších vrcholov Durmitoru, ale je určite jedným z najpôsobivejších, najkrajších, najzaujímavejších, najznámejších a najnavštevovanejších vrcholov. Je to krásny masív, ktorý dominuje nad mestom Žabljak s obrovskou náhornou plošinou Jezerska Povrs. Ráno, počas vychádzajúceho slnka je možné si vychutnať krásne farby východnej skalnej tváre Crvena Greda. Väčšinou je možné vidieť červenú farbu steny a podľa toho dostal vrchol aj názov. Výstup na vrchol nie je náročný. Východná stena je jednou z najvyšších stien v Durmitore a je často využívaná na horolezectvo. Najkrajší pohľad na vrchol je z údolia Alisnica, z lúky nazývanej Poljanak a aj z mesta Žabljak. Vrchol poskytuje impozantné výhľady, samotný pobyt na vrcholovej plošine je mimoriadny a dodáva pocit, že sa človek nachádza na vrchole sveta.

Savin Kuk (2313 m n.m.) je jedným z najkrajších, najuznávanejších, najviac vyfotografovaných a najnavštevovanejších vrcholov pohoria Durmitor. Je neodvratnou súčasťou slávneho a neuveriteľného panoramatického pohľadu nad Crno Jezero, vrátane majestátneho vrchola Medjed (2287 m n.m.). Je to nádherný trojuholníkový vrchol, ktorý poskytuje krásny výhľad na vrchol Medjed, krásne jazero Crno Jezero, ktoré je obklopené čiernym borovicovým lesom. Táto panoráma je jednou z najkrajších v pohorí Durmitor. Najvyššia je jeho východná strana, ktorá je vysoká až 800 m. Na severe je pôsobivý a krásny vrchol Sljeme (2455 m n.m.) alebo "hora v horách". Smerom na západ vrchol padá strmou stenou do údolia Velika Kalica. Veľmi pôsobivá je aj 500 vysoká severná stena, ktorá padá do údolia Malej Kalice.

Savin Kuk je jedným z najnavštevovanejších vrcholov kvôli sedačkovej lanovke, ktorá stúpa vysoko na východných svahoch, ktorá končí len sto metrov pod vrcholom, neďaleko prameňa Saviny Voda. Sedačková lanovka je súčasťou lyžiarskeho strediska Durmitor.

Boka kotorská je najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora a často býva mylne považovaný za najjužnejší európsky fjord. V týchto miestach však ľadovec (súvislý ľad) nikdy nebol, ide len o zatopené ústie rieky. Pod hladinou sú dodnes riečne naplaveniny a zvyšky niekdajšieho koryta. Nachádza sa v Čiernej Hore, názov má podľa mesta Kotor a delí sa na štyri menšie zálivy – Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Celková dĺžka je 28 km a šírka je v najužšom mieste, zvanom Verige (reťaze), 350 m.
Podľa povesti viezli námorníci v roku 809 telo svätého Tripuna, mučeníka z 3. storočia, zastihla ich búrka a oni sa schovali v pokojných vodách zálivu. Pretože nevedeli ako odtiaľ vyplávať, domáci im ponúkli, aby telo nechali u nich, že ho budú uctievať. Neskôr na na ochranu ostatkov vybudovali románsku katedrálu sv. Tripuna považovanú za jednu z najkrajších stredovekých stavieb v Stredomorí.

V úžine Verige naťahovali reťaze („verige“ znamená „reťaze“), ktoré bránili zátoku pred útokmi lodí z mora. Počas prvej svetovej vojny bol záliv v rukách Rakúsko-Uhorska a súžil ako významná základňa jeho námorníctva. V roku 1918 sa záliv stal dejiskom vzbury v Kotorskej boke. Jedným z jej vodcov bol český námorník František Raš, ktorého po potlačení vzbury rakúsko-uhorské úrady popravili. Za prvej republiky bola Kotorská boka prístavom pre česko-slovenské lode.

Ostrog je kláštor srbskej pravoslávnej cirkvi umiestnený vysoko vo veľkej skale Ostroška Greda. Nachádza sa v obci Danilovgrad, 50 km od Podgorica a 15 km od mesta Nikšić. Kláštor založil v 17. storočí mestský biskup Hercegovina Vasilije. Zomrel tam v roku 1671 a jeho telo je umiestnené v relikviári v jaskynnom kostolíku. Kláštor je venovaný svätému Bazilovi Ostrogovi (Sveti Vasilije Ostroški ), ktorý tu bol pochovaný.

Z kláštora sa poskytuje nádherný výhľad na rovinu Bjelopavlići. Dnešný vzhľad kláštoru pochádza z obdobia 1923-1926 po požiari, ktorý zničil hlavnú časť komplexu. Dve malé kostolné jaskyne boli ušetrené a sú najdôležitejšími časťami pamiatky. Fresky boli vytvorené koncom 17. storočia. Druhý kostol, zasvätený Svätému krížu, je umiestnený v jaskyni na hornej úrovni kláštora a bol maľovaný pánom Radulom, ktorý úspešne zvládol prirodzené tvary jaskyne. Okolo kostola sú kláštorné rezidencie, ktoré spolu s kláštornou stavbou a scenériou tvoria mimoriadne krásne prostredie. Ostrogský kláštor je najobľúbenejším pútnickým miestom v Čiernej Hore.

Ulcijn je mesto na juhu Čiernej Hory, blízko Skadarského jazera a hraníc s Albánskom. Leží na morskom pobreží. Je veľmi vyhľadávaným miestom na letnú dovolenku. V meste sa nachádzajú kúpele a mnoho pamiatok. Vzhľadom na blízkosť Albánska je tu silný islamský vplyv (61,5 % obyvateľov mesta sú Albánci), v meste sa nachádza aj mešita.

Historici odhadujú, že mesto bolo založené pred 2?500 rokmi – ide teda o jedno z najstarších miest v Čiernej Hore. Založili ho Ilýri. V meste sa časom vystriedali Gréci a Rimania. V roku 444 bolo mesto zničené zemetrasením, ale bolo rýchlo obnovené. Potom patrilo Srbsku a neskôr Benátčanom, od ktorých získali mesto Turci. Po porážke pri Lepante roku 1571 ponúkli mesto pirátom. Na sklonku 19. storočia získali mesto Čiernohorci. O mesto dnes usilujú Albánci, za tzv. Kosovskej krízy hrozilo reálne nebezpečenstvo, že si mesto naozaj privlastnia.