Hájnica (341 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Biele Karpaty, nad obcou Haluzice. Tento vrch nepatrí k nijakým velikánom, napriek tomu sa z neho naskytá veľmi pekný výhľad. Na vrchole bola v roku 2013 postavená drevená rozhľadňa, ktorá je vysoká 7 metrov. Ponúka krásny výhľad na okolitú krajinu, osobitne na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny. Krásne vidno Veľkú Javorinu s charakteristickým vysielačom a rozľahlý kopaničiarsky kraj s jednotlivými upravenými políčkami, ktoré sa rozkladajú pod jej svahmi. Pod rozhľadňou leží zrúcanina románskeho kostolíka a Haluzická tiesňava.
Románsky kostol v Haluziciach sa nachádza na okraji Haluzíc. V súčasnosti tu stojí už iba torzo neskororománskeho kostolíka, ktorého osud bol spečatený v roku 1800. Jeho životná púť začala v roku 1240. Kostolík bol ohradený obranným múrom so vstupnou vežou a strieľňami. O jeho vlastníctvo prejavil záujem i Matúš Čák Trenčiansky. Kráľovské vojsko však podľa legendy „haluzický hrad“ od pána Váhu dobylo späť. Kostolík nebol pre domácich len miestom slávenia sv. omší, ale i útočiskom pred nepriateľskými vojskami, povodňami i silnými búrkami. Občas poslúžil i ako tržnica či miesto verejného zhromažďovania. Snáď to bol zásah vyššej moci, že jediný zachovaný artefakt z kostolíka je socha Madony, ktorá našla svoj nový príbytok vo farskom kostole v Beckove. Dnes sa v kostolíku ešte z času na čas konajú bohoslužby i koncerty stredovekej hudby. Mysticita kostolíka v Haluziciach okúzlila i Aloisa Jiráska, ktorý si naň spomína vo svojej trilógii „Bratstvo“.
Haluzická tiesňava vznikla vďaka erozívnej činnosti potoka, ktorý si prerazil cestičku v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Prírodné sily Haluzickú tiesňavu neustále prehlbujú a rozširujú. Tiesňava je nevšedným prírodným výtvorom, ktorý je dlhý jeden kilometer, hlboký 54 m a široký 200 metrov. Jej unikátnosť spočíva najmä v kaskádovitých prechádzkach, ktoré vedú náučným chodníkom. Nachádzajú sa tu väčšie aj menšie vodopády, technickú pamiatku v podobe hrádze a plno krásnych prírodných úkazov.
V roku 1963 bola Haluzická tiesňava vyhlásená za prírodnú pamiatku a platí tu štvrtý stupeň ochrany. V roku 1780 viedla cez potok lávka a pozdĺž potoka sa vypínali dva rady domov. Tie už v súčasnosti neexistujú. Roklina sa neustále rozširuje a postupne sa zosúvajú aj okolité stavby ako napríklad zrúcanina kostolíka v jej blízkosti. Časť hradiskového múru sa už zosypala do rokliny.
Haluzice (266 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v Bošáckej doline v mierne zvlnenej krajine najjužnejšej časti Považského podolia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1398 v listine z nitrianskej kapituly, v ktorej bol zoznam obcí. Avšak osídlenie lokality je zrejme oveľa staršie, pretože v obci stoja zrúcaniny neskororománskeho kostolíka s hradiskom z roku 1240. Archeologické nálezy sídliska a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby svedčia o ranom osídlení Haluzíc.
Najvyhľadávanejšou pamätihodnosťou obce sú zrúcaniny neskororománskeho Kostola Všetkých svätých z 13. storočia nachádzajúce sa na miernom návrší v opevnenom areáli južnej od obce. Na areál kostolíka priamo nadväzuje druhá významná pamätihodnosť - prírodná pamiatka Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka. Z okolitých svahov je výhľad na Považský Inovec, zrúcaninu Beckovského hradu, zrúcaninu Tematín a na končiare Bielych Karpát.
Zemianske Podhradie (244 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na úpätí Bielych Karpát v Bošáckej doline. V obci bol v rokoch 1784 až 1801 postavený klasicistický evanjelický kostol. Má kruhovú dispozíciu so stĺporadím okolo celého obvodu. Je postavený v empírovom slohu. Má štvoro dverí pričom ani jedny nie sú hlavné. Dvere sú orientované podľa svetových strán. Kostol stojí na mieste bývalého močariska. Pri výstavbe boli najskôr do zeme zatlčené dubové koly, až na nich bol postavený kostol. V podstreší má zvon z roku 1821. Pri kostole bol otvorený v roku 1993 pamätný dom Rizner - Holuby, kde je expozícia venovaná obci a osobnostiam, ktoré tu pôsobili. V obci pôsobil vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik, archeológ, spisovateľ, etnograf a národný buditeľ Jozef Ľudovít Holuby, ako aj Samuel Štúr ako evanjelický farár, spoločensky a národne činný ľudový pracovník a publicista.
