Komorní Lhotka (410 m n.m.) je obec ležiaca v Moravsko-sliezskom kraji, na úpätí Moravsko-sliezskych Beskyd, v údolí medzi vrchmi Godula, Ropička a Prašivá. Charakter obce je priamo utvorený horským reliéfom Moravsko-sliezskych Beskýd, v ktorých údolí sa obec rozprestiera. Časť obce je v dôsledku svojho urbanistického vývoja obecnou pamiatkovou zónou. Je tu možno obdivovať typické tešínske horské chalúpky s hospodárskymi budovami a senníkmi.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1455, kedy obec vznikla v epoche poľnohospodárskej kolonizácie. Pôvodní obyvatelia boli pravdepodobne miestneho pôvodu. S obcou je zviazaná kúpeľná tradícia. Malé kúpele vznikli v roku 1860 na svahu vrchu Godula. Miestne pramenité žriedlo využil miestny sedliak Jiří Walica a postavil tu primitívne kúpele s tromi drevenými vaňami. Poskytované tu boli aj kúpele v odvaroch z horských bylín. Neskôr tu bol prevádzkovaný aj vodoliečebný ústav a liečili sa tu hlavne choroby dýchacích ciest.
V katastri obce se nachádzajú pomníky a pamätníky. Po 1. svetovej vojne bol postavený z godulského pieskovca v strede obce pomník vojenským obetiam. Na počesť 10. výročia založenia Československej republiky bol v roku 1928 na vrchu Godula postavený pomník. Toleranční pamätník bol postavený na západnom svahu Goduly v roku 1936. Pomník na počesť 30. výročia oslobodenia Československa i obce Červenou armádou bol postavený v roku 1975. V súčasnosti značnú časť obyvateľov tvorí poľská menšina.
Prašivá (843 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Pomenovanie vrcholu pochádza z predkresťanskej doby, kedy sa do lesov na svahoch vrcholu vyvážali ľudia nemocní tzv. prašivinou. Hrebeň Prašivej začína vrcholom s kostolíkom svätého Antonína z Padovy z roku 1640 a turistickou chatou z roku 1921. Ďalej hrebeň naväzuje na vrchol Čupel. Prašivá sa postupne stala významným pútnickým miestom pre tešínsku oblasť, neďalekú Moravu i Slovensko. Púte sa tu konajú dodnes.
Už v 19. storočí sa uvažovalo s výstavbou turistickej chaty. Následkom 1. svetovej vojny však boli plány výstavby pozdržané. Chata bola postavená a sprístupnená až v roku 1921. Mala tri podlažia. V prvom bola jedáleň s výčapom, kuchyňou a verandou, 2. poschodie zaberala obytná časť a na 3. poschodí bola rozhľadňa. Behom 2. svetovej vojny pripadla chata nemeckému turistickému spolku Beskidenverein a prístup na ňu bol zakázaný. Po vojne bola chata znárodnená. Rozhľadňa bola neskôr uzatvorená, v súčasnosti sa po predchádzajúcej rekonštrukcii konajú na rozhľadňu exkurzie. Prístup je spoplatnený.
Chata Kotař (785 m n.m.) sa nachádza pod vrcholom Lípí na hrebeni medzi vrcholmi Ropička a Čupel. Z okolia sa naskytujú krásne výhľady na Lysú horu, ale aj Travný a okolie. Prvé myšlienky o výstavbe horskej chaty vznikli na prelome 19. a 20. storočia, vízia turistického spolku Beskidenverein však nebola uskutočnená. Až v rokoch 1936 a 1937 bývalý ostravský baník Ignác Gřunděl postavil pod Lipím dnešnú chatu, ktorá niesla jeho meno - Gřundělova chata. Po roku 1989 bola chata dlhšiu dobu známa ako Chata na Kotaři.
Chata Ropička (895 m n.m.) sa nachádza v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Vybudovaná bola v roku 1924 na mieste pôvodnej chaty z rokov 1911 až 1913 postavenej poľským turistickým klubom PTT Beskid, ktorá však v roku 1918 do základov vyhorela. Vzhľadom na politickú situáciu postavil poľský turistický spolok chatu na inom mieste, pozemok pod zhorenou chatou kúpil český turistický spolok a postavil tu novú chatu. Neskôr chata prešla do súkromných rúk. V súčasnosti poskytuje v sezóne možnosť občerstvenia. Na vrchole Ropička postavil KČT v roku 1929 drevenú rozhľadňu s orientačnou schémou okolitých hôr. Z rozhľadne bolo možné obdivovať Čantoryju, Klimczok, Javorový, Lysú horu, ako aj kaplnku na Radhošti. Čo sa neskôr s rozhľadňou stalo, nie je známe, ale nikto z pamätníkov ju už nepamätá a je isté, že po vojne už neexistovala.
Horská chata Ostrý (954 m. n.m.) sa nachádza na južnom svahu vrcholu Ostrý v samostnom srdci Beskýd, v krásnom a pokojnom prostredí. Postavená bola v roku 1935. Patrí k najmenším turistickým chatám v Tešínskych Beskydoch. Okolie chaty je odlesnené a pri dobrej viditeľnosti možno obdivovať vrcholy Malej Fatry, Belianskych Tatier, Roháčov i Vysokých Tatier.
Horská chata Kamenitý (m n.m.) bola postavená v jednom z najmalebnejších lokalít v Beskydoch s výhľadom do údolia Lomnej a na pohraničný hrebeň so Slovenskom, uprostred spojnice medzi Kolářovou chatou na Slávičí a chatou Kozubová tesne pod hrebeňom obopínajúcim dolinu riečky Lomná v Beskydoch. Okolie ponúka nádherné výhľady na najstarší prales v republike - Mionší, Burkovský vrch, chatu Slavíč, Babí vrch, Kalužný, Ostrý. V minulosti sa v tejto budove nachádzala poľská škola pre deti horalov, ktorí žili na salašoch v okolí.
Rozhledna Kozubová (982 m n.m.) bola postavená neďaleko vrcholu Kozubová v Moravsko-sliezskych Beskydoch ako súčasť kaplnky v. Anny, ktorá tu bola postavená z iniciatívy farára Ploszeka z Hnojníka v rokoch 1936-1937. Stavbu podľa projektu architekta Dawida z Českého Tešína riadil Jan Kisza z Ropice. Slávnostné vysvätenie stavby z godulského pieskovca prebehlo na sv. Annu v roku 1937 za účasti cca 10 tis. ľudí. Neďaleká turistická chata bola vysvätená v roku 1929 a svojmu účelu slúžila až do roku 1973, kedy vyhorela. V roku 1982 bola na jej mieste sprevádzkovaná súčasná chata Kozubová. Kaplnka s 18 metrov vysokou rozhľadňou je sprístupnená po dohode s prevádzkovateľom chaty na Kozubovej. Na vyhliadkovú plošinu vedie 62 schodov, plošina sa nachádza vo výške 15 metrov nad úrovňou okolitého terénu. Ide o najvýchodnejšie položenú rozhľadňu v Českej republike.
Rozhľadňa poskytuje výhľady severným a východným smerom na česko-slovensko-poľské pohraničie, napr. na Velkú Čantoryju, obec Bystřice nad Olší.
Bocanovice (415 m n.m.) je obec ležiaca v severovýchodnej časti Česka, blízko hranice so Slovenskom a Poľskom, na severných svahoch Beskýd. Rovinaté polia boli pôvodne dosť mokré a žilo tu veľa žiab, čo priťahovalo bociany, ktoré dali obci meno. Podľa povesti sa raz na jeseň prebudili obyvatelia Jablunkova a pri pohľadu smerom k obci si mysleli, že tam nasnežilo. Toľko sa tam vtedy stretlo bocianov. Obec bola založená až v 17. storočí. Prvými usadlíkmi boli valasi, ktorí emigrovali so svojimi stádami oviec cez Karpaty do Rumunska. Obcou prechádza trať Košicko-bohuminskej železnice.
Jablunkov (386 m n.m.) je najvýchodnejšie české mesto, ktoré sa nachádza na sútoku riek Olša a Lomná. Značnú časť súčasných obyvateľov tvorí poľská menšina. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1435. Názov obce je odvodený z výrazu "jablum" z latinského gabella a označuje poplatok. Pôvodná osada či hradisko ležalo na obchodnej ceste a od obchodníkov boli vyberané clá. Osada sa postupne rozrástla a v roku 1560 získala mestské práva. V tej dobe boli jej súčasťou dva mlyny a pivovar. V prvej polovici 18. storočia sa tu usídlili Židia a v roku 1864 si tu otvorili modlitebňu, neskôr tu založili aj židovský cintorín. Najstarší dochovaný náhrobný kameň s údajmi nesie rok 1903, dochovali sa však aj staršie náhrobné kamene bez údajov.
Jablunkov je centrom horskej časti tešínskeho Sliezska s jedinečným folklórom. Každý rok sa tu koná trojdenná prehliadka tradícií, zvykov na festivale Gorolski święto. Kedysi bol miestnymi obyvateľmi na stráženie oviec chovaný dnes už vymretý ovčiarsky pes beskydský bundáš.