Malý Rozsutec (1 344 m n.m.) je známy vrch a obľúbený turistický cieľ vo východnej časti pohoria Malá Fatra. Je charakteristickým skalným cimburím a strmými vápencovými stenami dominuje údoliu Bieleho potoka, ktoré prevyšuje o takmer 750 metrov. Z vrcholu je výhľad na susedný vyšší Veľký Rozsutec a do severných strání východnej časti masívu. Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec vyhlásenej v roku 1967 s celkovou výmerou 842 ha, spadajúcou do Národného parku Malá Fatra. V okolí sa nachádza vzácna vápencomilná flóra.
Sedlo Medzirozsutce (1 225 m. n. m.) je trávnaté horské sedlo v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Nachádza sa medzi Veľkým a Malým Rozsutcom. Povrch sedla je oblý a trávnatý, v minulosti bol odlesnený a využívaný na pasenie dobytka. Okolie sedla je významné výskytom viacerých chránených rastlín, ktoré sú chránené v rámci NPR Rozsutec. Sedlo je významnou križovatkou turistických trás. Neďaleko je postavený drevený prístrešok. Zo sedlo sú krásne výhľady na oba Rozsutce i do Vrátnej a Bielej doliny.
Veľký Rozsutec (1 610 m. n. m.) je charakteristický rozorvaný dolomitový skalnatý vrch v Krivánskej Malej Fatre. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Veľký Rozsutec Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu a stal sa symbolom pohoria. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato a legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade. Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom.
Stoh (1 607,4 m n. m.) je výrazný lúčnatý vrchol na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry. Je to výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom predovšetkým na susedné vrcholy Veľký Rozsutec a Poludňový grúň. Je križovatkou turistických značiek. Časť severného svahu tvorí NPR Rozsutec a pramení tu Stohový potok. Na časti jeho južného svahu sa rozkladá NPR Šrámková. Svahy vrcholu, ktoré sú silne lavinózne, sú v niektorých častiach porastené súvislými plochami čučoriedok. Je pravdepodobné, že na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina. Počas stáročí bol však pre potreby intenzívneho využívania na pasenie oviec postupne odlesnený. Stoh je svojou dominanciou na hrebeni jedným z najkrajších malofatranských vrcholov.
Chleb (1 645,6 m n. m.) je tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Nachádza v Krivánskej Fatre na jej hlavnom hrebeni, neďaleko vrcholov Veľký Kriváň a Poludňový grúň. Od Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo. Na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia Chleb. Je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú zvláštne vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch.
Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.) je najvyššie položená turistická horská chata v Malej Fatre. Táto pomerne malá chata je celoročne otvorená a jej súčasťou je aj reštaurácia. Prvé zmienky o Chate pod Chlebom sú známe z obdobia Slovenského štátu. V roku 1945 bola vypálená ustupujúcimi nemeckými vojakmi. Neskôr bola na pôvodných základoch obnovená, ale 12. apríla 1982 opäť vyhorela. Súčasná chata je postavená na mieste hospodárskej budovy bývalej chaty. Z okolia chaty sú výborné výhľady do širokého okolia.
Snilovské sedlo (1 524 m n. m.) je rozsiahle lúčnaté horské sedlo na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry, medzi vrchmi Veľký Kriváň a Chleb. Do sedla vedie 8 miestna kabínová lanovka od Chaty Vrátna vo Vrátnej doline. Jej horná stanica je v nadmorskej výške 1 490 m n. m. a dolná stanica 740 m n. m. s celkovým výškovým rozdielom 750 m. Prepravná rýchlosť lanovky je 5 m/s.
Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá je po ňom pomenovaná. Tento lúčnatý vrchol ležiaci nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Susedí s vrcholmi Malý Kriváň a Chleb, medzi sedlom Bublen a Snilovským sedlom. Južné, východné a západné svahy Veľkého Kriváňa sú lavinózne. Vrchol je dosť navštevovaný, nielen kvôli svojej výške a nádherným výhľadom do širokého okolia, ale aj vďaka dobrej dostupnosti zo Snilovského sedla, kam vedie kabínová lanovka.
Malý Kriváň (1 671 m n. m.) je druhý najvyšším vrchom pohoria Malá Fatra. Tento vrch leží v hlavnom hrebeni fatranského podcelku Krivánska Malá Fatra. Jeho vrchol pokrytý vápencovými skaliskami ponúka pôsobivý výhľad na okolité doliny i známe malofatranské končiare ako Veľký Kriváň, Malý a Veľký Rozsutec, Pekelník či Chleb. Podobne ako celá oblasť Krivánskej Malej Fatry, i Malý Kriváň je charakteristický vzácnou vápnomilnou vysokohorskou vegetáciou. Na jeho severných svahoch sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Prípor, kde pramení Beliansky potok. Na vrchole Malého Kriváňa je vysoký kamenný stĺp a viacero kamenných „hniezd“, vhodných na bivak.
Suchý vrch (1 468 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa v Krivánskej Fatre. Na východe susedí s vrchom Biele skaly, na juhu s Kľačianskou Magurou a na západe po červenej turistickej značke sa nachádza Chata pod Suchým. Vrchol sa nachádza v najjužnejšej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry a ponúka výhľad najmä východným a južným smerom. Severné a západné svahy pokrýva porast kosodreviny.
