Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším vrcholom je Magura (1 141,3 m n. m.), ďalšie významné vrcholy sú Malá Magura (1 100,8 m n. m.), Temešská skala (910 m n. m.) a Boškovie laz (935 m n. m.). Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými a magmatickými horninami.
Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.
Chvojnica (484 m n.m.) je obec, ktorá leží na severnom okraji Strážovskej hornatiny v dlhej úzkej doline pod Malou Magurou. Banská obec sa spomína od roku 1614 ako Chojnica. Osídlenie obce úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti. Prišli sem z Nitrianskeho Pravna roku 1337. Kopy kameňov pri potoku Chvojnica od Fichten až po Oberort /Horné miesto/,veľa prázdnych šácht a štôlní dokazujú bohatú minulosť súvisiacu so zlatom a inými vzácnymi kovmi. Vo Chvojnici a okolí bolo vraj 120 šácht a štôlní. Zlato sa ťažilo, ale aj ryžovalo. Historicky najcennejšou budovou v obci je rímsko-katolícky kostol Povýšenie s. Kríža. Je postavený z lámaného kameňa a je vyhlásený ako kultúrna pamiatka.
Sedlo Obšiar (778 m n.m.) sa nachádza v pohorí Strážovské vrchy, medzi vrcholmi Malá Magura a Obšiar, nad obcami Čavoj a Chvojnica. Je z neho pekný výhľad nielen na dedinu Čavoj, ale aj na vzdialený vrch Kľak v Malej Fatre.
Čavoj (550 m n.m.) je obec ležiaca v malebnej prírodnej scenérii Strážovských vrchov, na nive riečky Nitrica. Táto počtom obyvateľov neveľká obec upútava svojou roztiahnutou zástavbou a prekrásnymi okolitými lazmi. Obec sa spomína už v roku 1364 ako Chawoy. Vznik obce je spojený s objavením drahých kovov. Pôvodní obyvatelia sa grupovali z radov baníkov sídlisk nemeckých kolonistov i slovenských banských miest. Stopy po ryžovaní zlata, ktoré sa kedysi v katastri obce ryžovalo, sa zachovali dodnes v podobe háld starej hlušiny pri vodných tokoch. Zlato pochádzalo z kryštalických hornín Malej Magury. Pôvodné ryžoviská boli budované pri potokoch, stekajúcich z Malej Magury. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zlato najskôr iba ryžovalo, čím sa získavali malé zrniečka. Až postupne sa začalo s kutaním a neskôr i s hĺbením štôlní. Zlato sa v Čavoji dobývalo až do 17. storočia a neskôr, keď prišli Rudnayovci, začala sa ťažba olova.
Gápel (470 m n.m.) je osada založená v roku 1747, od roku 1960 je časťou obce Valaská Belá, pred rokom 1960 bola súčasťou obce Zliechov. V minulosti sa preslávila najmä sklárskou výrobou. Patrila jezuitom z Trenčína. V roku 1791 pracovali 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové, od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili novú skláreň a brusiareň. Vyrábali duté, brúsené, ryté, zlátené, maľované sklo. V roku 1911 zaviedli vykurovanie plynom. Pri sklárni bol majer s mlynom a pílou.
Za posledných 100 rokov sa počet jej obyvateľov radikálne znížil po tom, čo bola v roku 1956 ukončená výroba v tunajšej sklárni a jej prevádzka bola presunutá do Valaskej Belej.
