Hrad Loket (430 m n.m.) leží na vrchu nad riekou Ohře v meste Loket. Tento gotickorománsky hrad bol založený v prvej polovici 13. storočia na mieste starého slovanského hradiska Starý Loket. Hrad bol po postavení oporou kráľa Václava I. v boji proti jeho synovi Přemyslovi. Vďaka 26 m vysokej hradnej veže je možné si hrad prehliadnuť aj z vtáčej perspektívy, vrátane námestia s barokovým stĺpom Najsvätejšej Trojice, historických mestských domov a zvyškov hradieb.

Opevnené mesto Loket s hradom mnohí nazývali "kľúčom ku Kráľovstvu českému". Hovorilo sa, že kto ho dobuduje, dobuduje celé Česko. Patril medzi najpevnejším miestam Európy a za jeho hradby sa nedostali ani veľkí bojovníci. Začiatkom 19. storočia sa začalo búranie časti hradu kvôli nemožnej oprave, paláce boli znížené o jedno poschodie. V rokoch 1792–1948 bola časť hradu premenená na štátne väzenie.

Na hrade je vystavený pozostatok známeho meteoritu, ktorý dopadol na území niekdajšej Českej republiky známy pod názvom "Zakletý purkrabí". Mal dopadnúť na nádvorie hradu v roku 1422 a od svojej pôvodnej podoby sa značne zmenšil. Údajne vážil okolo 107 kg a bol veľký ako konská hlava. V roku 1812 bol rozrezaný.

Svatošské skály (380 m n.m.) sa nachádzajú na nábreží rieky Ohře, na území CHKO Slavonský les. V roku 1933 boli vyhlásené za Národnú prírodnú pamiatku. Dôvodom ochrany sú geomorfologicky ojedinelé žulové skalné útvary na ľavom brehu rieky s fragmentami reliktných borov a s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

Skalné útvary vznikli v žulovom masíve pôsobením rieky. Tvorí ich skupina skalných pilierov, hranolov a ihlanov. Pozoruhodné skalné útvary boli vytvorené postupným zvetrávaním a odnosom žulových blokov. Skaly sú často vyhľadávané turistami a vodákmi, poskytujú možnosti na horolezectvo.

Rozhledna Doubská hora (610 m n.m.) stojí na Doubskej hore a je jej treťou stavbou na rovnakom mieste. Prvá bola postavená v roku 1848 drevená trámová veža, ktorá však zhorela. V roku 1862 bola postavená kamenná veža. Neskôr sa ukázalo, že stavba má stavebné nedostatky a bola zbúraná. V roku 1905 bola nahradená reštauráciou s 22 metrov vysokou rozhľadňou v modernom štýle. Z rozhľadne možno obdivovať Krušné aj Doupovské hory, časť Slavkovského lesa, Rozhľadňu Diana a Goethovu vyhliadku.

Rozhledna Diana (556 m n.m.) bola postavená v roku 1914 na Výšine priateľstva nad Grandhotelom Pupp nad Karlovými Varmi. Vysoká je 25 metrov a dá sa na ňu dostať výťahom alebo po 150 schodoch. Za krásneho počasia je možné obdivovať okolie až do vzdialenosti 70 km. V dolnej časti bola vybudovaná reštaurácia. V roku 2015 bol v podzemí reštaurácie otvorený "Motýli dom". Návštevníci môžu medzi voľne poletujúcimi motýľmi pozorovať takmer 30 druhov motýľov z rôznych kútov sveta.

Karlovy Vary (447 m n.m.) sú najnavštevovanejším kúpeľným mestom v Česku. Okolo roku 1350 usporiadal cisár Karoľ IV. pri svojom pobyte v Lokti výpravu do loketských lesov, kde nechal na mieste údajného prameňa založiť kúpele nazývané Horúce kúpele u Lokta, ktoré boli neskôr premenované na Karlove Vary.

V roku 1807 začala ve meste výroba likéru Becherovka, ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal známym nielen v Česku, ale taktiež vo svete. V 19. storočí sa začalo mesto meniť aj architektonicky. Po druhej svetovej vojne došlo k vysídleniu nemeckého obyvateľstva. V roku 1946 tu bol po prvýkrát usporiadaný Medzinárodný filmový festival Karlove Vary. Súčasné mesto neleží presne na mieste, kde bolo založené, ale vplyvom erózie podloženej dosky riekou sa posunulo proti prúdu z dôvodu nájdenia nových liečivých prameňov.

Naviac mestských pamiatok sa nachádza v kúpeľnom centre mesta, pozdĺž rieky Teplá. Pamiatky majú špecifický kúpeľný charakter, ako sú napr. kolonády, budovy kúpeľov, historické hotely. V centre sa nachádzajú aj rozhľadne, viaceré vyhliadky doplnené pamätihodnosťami. Miestna kúpeľná voda má blahodárny vplyv na liečenie črevných chorôb, žalúdka a čriev.

Rozhledna Klínovec (1 244 m n.m.) bola postavená na najvyššom vrchu Krušných hor. Ide o 80 m vysokú dominantnú rádio-telekomunikačnú vežu s rozhľadňou. Už v roku 1817 tu bola vybudovaná jednoduchá drevená pyramída, ktorá bola prebudovaná v roku 1838 na otvorený gloriet. Ten neskôr zhorel a v roku 1880 tu bola postavená 17 m vysoká rozhľadňa, ktorá bola pokrstená po cisárovi Františkovi Jozefovi I. Z dôvodu veľkého záujmu turistov bola dobudovaná reštaurácia, ktorá v roku 1929 vyhorela a po oprave a prístavbe získal areál svoju súčasnú podobu.

Za prehliadku stojí hotelová sála s unikátnym kazetových stropom so znakmi všetkých obcí a miest pod Klínovcom. Z rozhľadne i vlastného vrcholu sa otávra nádherný výhľad na vrcholky Krušných hor, Českého stredohoria, Doupovské hory, Karlové Vary, Slavkovský les aj Šumavu.

Jáchymov (570 m n.m.) je kúpeľné mesto nachádzajúce sa neďaleko Karlových Varov na úpätí Krušných hor. Historické jadro mesta zo 16. storočia je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou. Ide o ucelený súbor goticko-renesančných patricijských domov.

V 20. storočí prebiehala v okolí mesta ťažba uránu, na ktorú boli nasadzovaní hlavne politickí väzni. Ťažba prebiehala v rokoch 1939 až 1962 na jadrové projekty nacistov a komunistov, kedy sa vyťažilo až 8 tis. ton uránu. V období socializmu tu boli vybudované koncentračné a pracovné tábory. Bane v súčasnosti už nie sú v prevádzke s výnimkou Bane Svornosť. V areáli bývalého dolu Eduard boli vybudované lyžiarske trate a strelnica na biatlon. Štôlne Bratstva slúžia ako úložisko mediciálnych rádioaktívnych látok a materiálov. V okolí sa nachádza viacero lyžiarskych vlekov, bežkárskych tratí.

Božidarský Špičák (1 115 m n.m.) nazývaný skrátene Špičák, je výrazný kopovitý vrchol ležiaci v Krušných horách neďaleko mestečka Boží Dar. Ide o čadičový kopec v tvare kopy, najväčší svojho druhu v Európe s plochým pretiahnutým temenom a prudkými balvanitými svahmi. Prevyšuje okolitý zarovnaný povrch o 50 metrov. Svahy aj vrchol sú pokryté smrekovým lesom s zrastenými listnatými stromami. Z okolia vrcholu sa otvárajú výhľady na východ a juhovýchod. Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Božídarské rašeliniště, a preto je neprístupný.

Božidarské rašeliniště (940 m n.m.) je národná prírodná rezervácia, najväčšia, čo do rozlohy v Krušných horách. Leží západne od mesta Boží Dar. Ťažba rašeliny tu prebiehala až do druhej svetovej vojny. Ochrana tohoto prírodného územia bola vyhlásená v roku 1965, chráni rašelinisko so smrečinami, kosodrevinou, porastami borovice barinnej, brezy trpasličej, vresoviskami a lúkami. Rastie tu pre rašeliniská charakteristická mäsožravá rastlina rosička okrúhlolistá. Od roku 1977 územím prechádza náučný chodník s dĺžkou 3,2 km a dvanástimi zastávkami. Prevažná časť vedie po povalových chodníkoch, ktoré zaisťujú bezpečnosť turistov, rašeliniska, ako aj vzácnych druhov živočíchov a rastlín, ktoré sa v lokalite nachádzajú.

Vlčí jámy (984 m n.m.) sú prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1975. Dôvodom je ochrana stredovekého dobývania cínových rúd, v ktorých sa vplyvom špecifického vzdušného režimu vytvára jaskynný ľad. Prírodná pamiatka sa skladá z Vlčej jamy (Vlčí jáma) a Ľadovej jamy (Ledová jáma). Ľadová jama je 15 metrov hlboká, veľmi úzka prepadlina, ktorá vznikla ako dôsledok banskej činnosti pri ťažbe cínových rúd. Ide o pozostatok bane Jiří. Po bitke proti Napoleonovi pri Lipsku z tohto oddielu dovážali ľad na ošetrenie ranených. Vlčia jama bola pôvodne baňou Wolfgang. Táto prepadlina je viac ako 120 metrov dlhá, široká asi 14 a hlboká až 25 metrov.

V oblasti je druhovo chudobná vegetácia. V banských prepadlinách rastú vzácnejšie chladnomilné druhy, ako je iskerník platanolistý alebo podbelica alpínska. Na jedinom mieste v Česku tu rastie mach Mielichhoferia mielichhoferiana, viazaný na odkryté žily rúd medi.

Rozhledna Blatenský vrch (1 043 m n.m.) je 21 m vysoká veža, ktorá ponúka jedinečný výhľad na úchvatnú prírodnú scenériu okolitej krajiny Krušných hor. Bola postavená v roku 1912 na vrchole Blatenský vrch spolu s reštauráciou a turistickou chatou. Rozhľadňa bola pomenovaná ako "Zitina vyhlídka", podľa poslednej rakúskej cisárovnej Zity Bourbunsko-Parmskej.

Hotel s rozhľadňou slúžili svojmu účelu až do 40. rokov 20. storočia, kedy tu vznikol vojenský priestor. Kvôli havarijnému stavu musel byť hotel o niekoľko rokov zbúraný. Rozhľadňa sa zachovala vďaka členom Českého zväzu ochrancov prírody. Za výstup po 85 schodoch je odmenou výhľad na takmer všetky dominanty Krušných hor.

Rozhledna Plešivec (1 028 m n.n.) sa nachádza nad obcou Abertamy v Krušných horách. Ide o pozostatok lávového príkrovu zalesnený smrekovou monokultúrou. Vybudovaná bola v roku 1895 ako 16 m vysoká veža. Po zdolaní 66 schodov ponúka otvorený výhľad do širokého okolia. Obdivovať možno vrcholky Krušných hor, Doupovské hory, Slavkovský les, Dyleň v Českom lese, najvyšší vrchol českých Krušných hor Klínovec, ako aj najvyšší vrchol nemeckej strany Krušných hor Fichtelberg. Ako na dlani majú návštevníci Jáchymov, Ostrov, Karlovy Vary aj Veľký rybník. K rozhľadni bol dobudovaný horský hotel s reštauráciou. Športové vyžitie ponúka miestny adrenalínový areál a požičovňou kolobežiek. Natáčala sa tu romantická komédia Pohádky pro Emu.

Kurort Oberwiesenthal (9145 m n.m.) je klimatické kúpeľné mestečko vybudované na nemeckej strane Krušných hor. Mestečko je centrom zimných športov a je najvyššie položeným mestom v Nemecku. Leží v údolí riečky Polava na juhovýchodnom úbočí vrcholu Fichtelberg. Mesto bolo založené v roku 1527 pánmi zo Schönburgu ako banská osada rok potom, ako tu boli objavené oblasti so striebornou rudou. Ťažobná činnosť bola ukončená v 19. storočí. Mesto sa postupne vďaka záujmu o Fichtelberg a lyžiarskemu športu stalo centrom turistov. Od 29. mája 1935 má Oberwiesenthal štatút kúpeľného mesta.Zaujímavosťou je úzkorozchodná železnička premávajúca medzi obcou Cranzahl a Oberwiesenthal, na svahoch Fichtelbergu je vidieť dva skokanské mostíky. Na vrchol Fichtelberg vedie kabínová lanovka, najstaršia svojho druhu v Nemecku, ktorá slúži svojmu účelu už od roku 1924.

Fichtelberg (1 214 m n.m.) je najvyšším vrcholom nemeckej časti Krušných hor, spolkovej krajiny Sasko i celej bývalej časti NDR. Spoločne s okolím českého Klínovca tvorí centrum zimných športom v Krušných horách. Na vrchole bola vybudovaná chata Fichtelberghaus s 31 m vysokou rozhľadňou a meteorologickou stanicou.

Prvá budova turistickej chaty bola postavená v rokoch 1888 až 1889. Kvôli vysokému záujmu sa musela neskôr rozšíriť. V roku 1963 však vypukol požiar, kvôli nedostatku vody sa ho nepodarilo uhasiť. Vedenie z Oberwiesenthalu spojené z hasičských hadíc pri teplote -15 °C neustále zamŕzalo a preto chata vyhorela do tla. Nové základy boli postavené v roku 1965. Do roku 1967 vyrástla moderná horská chata so strohou betónovou architektúrou typickou pre danú dobu. Do stavby bola integrovaná 42 m vysoká rozhľadňa.

Koncom 90. rokov bola zbúraná betónová konštrukcia aj rozhľadňa a nahradené boli novou 31 m vysokou rozhľadňou a chatou s reštauráciou a hotelom. Z rozhľadne možno obdivovať prevažnú časť nemeckého stredného Krušnohoria. Na východe možno cez hrebene českých hôr pozorovať České stredohorie s Milešovkou. Za priaznivých podmienok možno vidieť aj bavorské pohorie Smrčiny, české Krkonoše, Šumavu s Veľkým Javorom.