Przelez Krowiarki (1 010 m n.m.) je sedlo nachádzajúce sa v poľskom pohorí Beskid Żywiecki. Sedlo Krowiarki oddeľuje Babiu horu od vrcholu Polica. Názov je odvodený od ľudového označenia pastierov kráv, ktoré tu vo veľkom počte pásli kravy. Ide o najvyššie položené miesto v Západných Beskydoch, ktoré je prístupné autom. V sedle bol vybudovaný symbolický hrob prof. Zenóna Klemensiewicza, ktorý zahynul v roku 1969 počas leteckej havárie na vrchole Polica.

Mokrý Stawek (1 025 m n.m.) je horské jazierko nachádzajúce sa vo východnej časti masívu Babia Góra, v severnom úpätí Sokolice, v pohorí Beskid Żywiecki. Kedysi bolo jazierko považované za jazero ľadovcového pôvodu, neskoršie výskumy potvrdili vek jazierka asi 6 000 rokov. V polovici 19. storočia sa nazývalo aj ako Rybné jazierko, ryby sa tu však nevyskytujú napriek viacerým snahách o jeho zarybnenie.

Jazierko má rozlohu asi 450 metrov štvorcových, priemerná hĺbka je 2 až 2,5 m. V priebehu dlhotrvajúcich dažďoch sa hladina vody v rybníku výrazne zvyšuje. Napríklad v roku 1934 voda pretekala, hĺbka jazierka bola až 5 metrov. V letnom období je hĺbka menšia.

Malá Babia hora (1 515 m n.m.) je nápadný vrchol v masíve Babej hory. Ide o tretí najvyšší vrchol v Oravských Beskydoch. Vrcholové partie tvorí kosodrevina. Na skalkách, suťoviskách a trávnatých holiach sa objavuje viacero vzácnych druhov rastlín. Z vrcholu sa otvárajú fantastické výhľady smerom na západ, juh aj sever. Iba východný obzor je zakrytý mohutným masívom Diablaku resp. Babej hory.Vrcholom vedie poľsko-slovenská hranica, ako aj hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Od vrcholu Babia hora ho delí ploché sedlo Brána (1 408 m).

Salašníctvo tu bolo nútene ukončené po vyhlásení národného parku Babiogórski Park Narodowy v roku 1954 (na poľskej strane) a Národná prírodná rezervácia Babia hora na strane slovenskej. O unikátnosti miestnych ekosystémov svedčí fakt, že v roku 1977 bol Babiogórski Park Narodowy zapísaný do siete biosférických rezervácií.

Babia hora (1 723 m.n.m.) je dominantou Hornej Oravy. Nachádza sa v CHKO Horná Orava. Babia hora patrí do sústavy Vonkajších Západných Karpát. Je najvyšším vrchom nielen Oravských Beskýd, ale všetkých Beskýd nachádzajúcich sa v Západných Karpatoch. Jej masív pozostáva z vrcholov Malej Babej hory a Babej hory, ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska. Tvorí hranicu medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej strany odvodňuje rieka Wisla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej strany ju odvodňuje rieka Orava, ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora.

Je výborným výhľadovým bodom Karpát. Obdivovať možno hrebeň Oravských Beskýd, Pilsko, Malú Babiu horu, Oravskú priehradu, vrchy Oravskej Magury, takmer celú Oravu. V diaľke možno obdivovať hrebeň Západných Tatier, Chočských vrchov a Malej Fatry, ako aj končiare poľských Beskýd. Vďaka svojej osamelosti je známa prudkými výkyvmi počasia.

V období komunizmu bola na vrchole Babej hory umiestnená pamätná tabuľa, ktorá mala pripomínať údajný výstup Vladimíra Lenina z roku 1912. V 90. rokoch bola tabuľa demontovaná a roku 1996 nahradená pamätnou tabuľou na viaceré výstupy pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vyšiel ešte ako krakovský arcibiskup.