Korytnica, kúpele (850 m n.m.) ležia v južnej časti okresu Ružomberok, pod severnými svahmi Prašivej, v hlbokej nízkotatranskej doline obkľúčenej lesmi. Kúpeľníctvo v osade Korytnica má bohatú históriu, doložené počiatky siahajú už do 16. storočia. Minerálna voda z Korytnice získala v minulosti medaily na svetovej výstave 1873 vo Viedni a 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis. Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica. V kúpeľoch sa okrem iného liečili aj cisár František Jozef a Ľudovít Štúr. Z prameňa Vojtech v kúpeľoch Korytnica vyviera s teplotou 5,4°C najchladnejšia minerálna voda zo všetkých slovenských prameňov.
Hiadeľské sedlo (1 099 m n. m.) je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Kozím chrbtom a Prašivou. Spája Hiadeľskú a Korytnickú dolinu a zároveň oddeľuje Starohorské vrchy na západe a Ďumbierske Tatry na východe. Ide o významnú križovatku turistických ciest. V roku 2008 tu bolo do užívania odovzdaná turistická útulňa s táboriskom. Zo sedla sa otvárajú krásné výhľady na lúčnaté svahy Kozeiho chrbátu, Klenovského Vepra na juhu a na severozápade na trávnatý hrebeň Veľkej Fatry. Popod sedlo sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá by tunelom prekonala hrebeň Nízkych Tatier a prepojila mestá Banská Bystrica a Ružomberok.
Prašivá 1 651,8 m n. m.) je hôľnatý vrch v západnej časti Ďumbierskych Tatier a leží na ich hlavnom hrebeni. Nachádza sa nad obcami Hiadeľ, Medzibrod a osadou Korytnica a je najzápadnejším vrchom hrebeňa Nízkych Tatier. V minulosti sa na jeho úbočiach hojne ťažilo železo, ba v menšej miere i zlato a striebro. Prašivá je charakteristická kamencovými sutinami na úbočiach a tzv. prašivskou žulou tvoriacou jej vrchol. Vo vyšších polohách miestami veľmi husto obrastených kosodrevinou sa návštevníkom naskytajú pekné výhľady na Poľanu, susednú Veľkú Chochuľu a takmer celú Veľkú Fatru. Prašivá bola počas SNP miestom bojov s nacistami, dodnes sa tu nachádza množstvo nábojníc a iného vojenského materiálu. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP z Donovál na Chopok, na ktorú sa v Hiadeľskom sedle pripájajú chodníky z Hiadľa a Korytnice.
Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.) je najvyšší vrch západnej časti Ďumbierskych Tatier. Leží na hlavnom hrebeni pohoria. Vrcholom vedie turistická magistrála Cesta hrdinov SNP z Donovál na Chopok a patrí k obľúbeným cieľom vysokohorských turistov. Celý masív Veľkej Chochule a Prašivej je dobre viditeľný z Donovál, Liptovskej Lúžnej a časti Horehronia. Vrchol je aj napriek dlhým výstupom hojne navštevovaná hlavne kvôli ojedinelému kruhovému rozhľadu. Pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť všetky okolité vrcholy až do vzdialenosti vyše 40 km. Z vrcholu Veľkej Chochule možno obdivovať napríklad Veľkú Fatru, Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy Západné Tatry či Kriváň.
Liptovská Lúžna (700 m n.m.) je 6 km dlhá rázovitá vrchárska obec, ktorej chotár sa rozprestiera v západnej časti Nízkych Tatier pod Prašivou a Salatínom v Lúžňanskej kotline, v Lúžňanskej doline. Patrí medzi najmladšie obce Liptova. Obec patriacu k panstvu Likavka založil Štefan Thököly r. 1669 osadením goralov z hornej Oravy. V 18. storočí sa pod Prašivou dolovalo zlato, neskôr domáci odchádzali za prácou do baní západnej Európy. V obci sa dodnes zachovali zrubové domy so sedlovými šindľovými strechami. Zvyky, obrady, hry, tance a piesne, ktorými dedina vynikala na fotografiách a vo filmoch zachytil významný dokumentarista Karol Plicka. Zvyk nosenia krojov sa zachoval dodnes.
