Ostrý Grúň (450 m n.m.) je obec ležiaca v Kľakovskej kotline pod úpätím pohoria Vtáčnik. Názov je odvodený od vrcholu, pod ktorým sa obec rozprestiera. Obec pôvodne patrila k obciam Kľak a Hrabičov. Osadu založili ľudia utekajúci pred Turkami od juhu z maďarských hraníc, čomu nasvedčuje vtedajšie umiestnenie osád ukrývajúcich sa pred okolím a tiež priezviská maďarského pôvodu. Prvé obydlia osady vystavali drevorubači majiteľa hradu Revište, ktorému patrili všetky lesy ležiace v povodí rieky Hron až po vrch Vtáčnik.
Počas druhej svetovej vojny, po potlačení SNP bola obec významným oporným bodom partizánskeho hnutia v pohorí Vtáčnik. Spolu s neďalekým Kľakom bola na výstrahu napadnutá jednotkou Edelweiss 21. januára 1945. Protipartizánske jednotky obzvlášť brutálnym spôsobom povraždili väčšinu obyvateľov obce a následne ju vypálili. Zahynulo 64 mužov, žien i detí. Zhorelo 128 domov. Nemecké protipartizánske akcie sú známe ako masaker v Kľakovskej doline.
Kamenné vráta (1 150 m n.m.) sa nachádzajú na hrebeni v pohorí Vtáčnik, medzi Rúbaným vrchom a Kláštornou skalou. Táto skupina skál prevažne ukrytých v lese ponúka výhľady do okolia, vrátane na Kláštorskou skalou.
Kláštorská skala (1 279 m.n.m.) je tretí najvyšší vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria nad obcou Kľak a pokrýva ho zmiešaný les. Nadväzuje na masív najvyššieho vrchu Vtáčnik a v podobe hrebeňa vedie juhozápadným smerom. Ide o najvýznamnejšie skalné mesto Vtáčnika. Tvorí ju skupina skalných pilierov prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén. Ponúka výhľady na Pohronie a na Hornonitriansku kotlinu. Pomenovanie dostala podľa tvaru otvoru v skale pripomínajúceho kríž.
Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik. Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina.
Je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany. Vrchol predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.
Kamenec pod Vtáčnikom (285 m.n.m.) - leží v južnej časti Hornonitrianskej kotliny na západnom úpätí pohoria Vtáčnik. Obec vznikla v 20. storočí spojením Dolného a Horného Kamenca. V obci bolo objavené hradisko so sídliskovými mladohalštattskými nálezmi. História osídlenia teda siaha až do Halštatskej doby (800 – 400 pred Kr.). Z tejto doby sa našli prvé stopy človeka, ktorý podľa nálezov zostal prítomný v tejto lokalite až do stredoveku.