PopisStolica (1 476 m n.m.) je najvyšší vrchol v Košickom samosprávnom kraji. Napriek tomu nemá typický tvar vysokých strmých kopcov. K jeho vrcholu pohorie postupne stúpa širokými a masívnymi horskými chrbtami, ktoré sa tu zbiehajú zo všetkých strán. Nachádzajú sa na nich rozľahlé lúky obkolesené smrekovými lesmi. Je to najvyššia hora nielen Stolických vrchov, ale i celého Slovenského Rudohoria. Napriek svojej výške nie je súčasťou hlavného hrebeňa Slovenského Rudohoria, ale nachádza sa na jeho južnej vetve. Aj vďaka hlbokým priľahlým dolinám je to miesto s vysokým výskytom medveďa hnedého a vlka dravého. Na severovýchodnom svahu Stolice pramení rieka Slaná. V minulosti bol vrchol síce odlesnený a poskytoval takmer kruhové výhľady do okolia, dnes rastú na vrchole smreky, ktoré bránia výhľadom. Výhľady poskytujú okolité lúky rozprestierajúce sa na úbočiach. Slavošovce (425 m .n.m.) ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria pod končiarmi Kohúta a Stolice. Hornatý povrch chotára tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Vznik obce spadá do začiatkov 14. storočia. V 17. a 18. storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. V roku 1828 sa tu narodil národný dejateľ, spisovateľ a zberateľ prostonárodných slovenských povestí Pavol Dobšinský. Na rodnom dome je osadená pamätná tabuľa odhalená pri 100. výročí jeho narodenia v roku 1928. Slavošovský tunel (420 - 485 m n.m.) sa nachádza pod Homôlkou. Ide o technickú pamiatku, s ktorej výstavbou sa začalo v roku 1941. Dôvodom bolo pričlenenie južných slovenských území k Maďarsku po Viedenskej arbitráži, čím papierne v Slavošovciach stratili železničný kontakt so svetom. Výstavba tunela bola ukončená v apríli 1944. V reálnej prevádzke tento tunel nebol nikdy použitý, pretože po ukončení 2. svetovej vojny už neexistoval praktický dôvod na dokončenie plánovanej trate. Násilne odtrhnuté územia totiž boli Československu vrátené. Dnes tunel láka svojou tajomnosťou. Spája revúcku dolinu so štítnickou dolinou, Je dlhý asi 2 400 metrov. Dá sa prejsť za približne 45 minút. Stavebná časť oblúkov tunela je vytvorená ručne opracovanými žulovými kvádrami. Niektoré vážia až 200 kg. Tunel je vysoký 6,5 metra, široký 4 metre. Má tvar písmena S. Pri prechode smerom na Magnezitovce tunel postupne klesá. Na stenách tunela sa objavujú krásne kresby, brčká - stalaktity, ktoré majú takmer 70 rokov. Je to tzv. zintrová výzdoba, podobná výzdobe v jaskyniach. Ide o vápenec prírodného charakteru. Koprášsky tunel (370-400 m n.m.) sa nachádza v katastri obce Magnezitovce, neďaleko Slavošovského tunela. Postavený bol vr oku 1941, podobne ako Slavošovský tunel, ako súčasť tzv. Gemerských spojok – železničnej trate, ktorá nikdy nebola dostavaná. Koprášsky tunel je omnoho kratší, jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m. Hoci má istý potenciál na využitie (po 2. svetovej vojne napríklad slúžil ako sklad ovocia, neskôr sa uvažovalo, že by sa v ňom mohli pestovať šampiňóny), je opustený. Tunel je bez problémov priechodný. Vďaka malej dĺžke v ňom netreba ani osvetlenie. Tunel je prístupný z obce Magnezitovce i zo smeru od Slavošoviec. Koprášsky viadukt (370 m n.m.) je historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi. Je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok. Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Most je prístupný z obce Magnezitovce.
EventList powered by schlu.net |