Jelenec (192 m n.m.) leží pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113, ked' názov obce ako Gimes sa vyskytol v súpise majetkov zoborského benediktínskeho kláštora. O pôvode názvu obce je niekoľko teórií, z ktorých najpravdepodobnejšia tvrdí, že je tvorený zo slova "gím"= jeleň.

Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od ľudí badenskej kultúry z eneolitu. Podľa čiastočne podložených správ rímsko-kvádska vojna r. 174 nášho letopočtu zaznamenaná cisárom Marcusom Auréliom Antoniusom sa odohrávala na blízkom okolí. Nad obcou bol postavený hrad Gýmeš.

Zrúcanina Hradu Gýmeš (514 m n.m.) sa nachádza na strmom kopci Dúň nad obcou Jelenec v pohorí Tríbeč. Je výraznou dominantou širokého okolia, pričom bol jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov, spolu s Haličským zámkom.

Hrad bol postavený pravdepodobne v r. 1253 – 1270. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili paláce v spoločnom opevnení.

V 15. storočí sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie, ktoré pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. V 17. storočí postavili na južnej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Došlo k premene gotického paláca na rodovú kryptuForgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo.

V súčasnosti tu možno obdivovať tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukciu hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby.

Oponický hrad (333 m n.m.) sa nachádza v západnej časti pohoria Tribeč, nad obcou Oponice. Tento pôvodne strážny hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia Čákovcami. Slúžil na ochranu Nitry a nitrianskeho kniežacieho hradu pred nájazdmi Tatárov a Turkov. Výhodná voľba staveniska na skalnej ostrohe, ukončujúcej terasovitý výbežok zo svahu hlavného hrebeňa pohoria, umožňovala široký priehľad na frekventované údolie Nitry. Hrad bol veľmi dobre opevnený, slovutnou sa stala jeho mohutná veža Tereš, ktorá počas tureckých vojen slúžila ako „trezor“ – svoje cennosti si sem ukladali zemania zo širokého okolia.

Hrad sa koncom 14. storočia dostal do rúk Apponyiovcom. Noví majitelia postavili predhradie s delovou baštou. V 17. storočí prešiel ešte renesančnou prestavbou. Turkom sa Oponický hrad nikdy nepodarilo dobyť. Jeho osud však spečatil v prvej polovici 18. storočia sám cisár, ktorý ho dal po skončení uhorských stavovských povstaní vážne poškodiť, aby sa nemohol stať útočiskom odbojnej šľachty.

Zrúcanina je dnes obľúbeným cieľom turistov. Hradný areál zasadený v príjemnom prírodnom prostredí je krásne upravený, nachádzajú sa tu ohniská, posedenia. Z hradu sa naskytá pekný a ďaleký výhľad.

Oponice (168 m n.m.) ležia na úpätí pohoria Tríbeč. Prvé konkrétne doklady o prítomnosti človeka v chotári obce pochádzajú až z neolitu (5000–3000 rokov pred Kr.). Západné tribečské podhorie patrí k starým sídelným oblastiam, kde sa s prítomnosťou človeka stretávame od mladšej doby kamennej. Najzreteľnejším dokladom ľudskej prítomnosti v týchto končinách však bolo zhotovenie keramiky, ktorá našla široké uplatnenie v neolitických roľníckych domácnostiach. Črepový materiál s lineárnou keramikou zo staršej fázy neolitu sa našiel pri archeologických prieskumoch roku 1978.

V obci stojí renesančný kaštieľ zo 16.-17. storočia obsahujúci Apponyiovskú knižnicu s 30 tisíc zväzkami. Bibliotéku založil gróf Anton Juraj Apponyi počas svojho pôsobenia na viedenskom cisárskom dvore okolo roku 1774. V obci sa nachádza ešte malý reresančný kaštieľ slúžiaci ako Apponyiho poľovnícke múzeum.