Podšíp (750 m.n.m.) je bývalá drevenicová osada, dnes už len drevenicová osada chalupárov, aké už človek môže nájsť len v skanzenoch. Táto malebná drevenicová osada dnes už nemá stálych obyvateľov. Posledný občan s trvalým pobytom opustil osadu v polovici 50. rokov 20. storočia. Žilo tu približne 10 rodín. Osada leží na lúke pod vrchom Šíp a poskytuje pekné výhľady na hrebene Malej a Veľkej Fatry.
Šíp (1 170 m.n.m.) sa týči nad obcou Stankovany. Ide o krásny bralnatý vápencový kopec, najvyšší vrch Šípskej Fatry, zďaleka lákajúci svojou krásou. Tvorí akoby hranicu medzi Malou a Veľkou Fatrou. Na vrchole a v jeho okolí sa vyskytuje viacero vzácnych vápencových a dolomitických druhov rastlín, ako aj chránených druhov živočíchov. Od roku 1980 je toto územie chránené ako národná prírodná rezervácia.
Z vrchola Zadného Šípu (1 143 m n. m.) je krásny výhľad na Veľkú Fatru a Choč. Otvárajú sa tu krásne pohľady na údolie Váhu. Na vrchole stojí veľký drevený kríž. Prvý kríž tu bol postavený už za čias Cyrila a Metoda. Posledný bol obnovený v roku 2005 potom, ako starý bol zničený letnou smršťou. Niekoľko metrov od vrcholu sa nachádza asi 10 metrov dlhá jaskyňa. Na vrchole sa nachádza veľké množstvo skál, skalných útvarov, veží, ihiel.
Žaškovské sedlo (723 m.n.m.) sa nachádza nad obcou Stankovany a Žaškov, medzi vrcholom Šíp a Ostré, v pohorí Malá Fatra. Sedlom prechádza stará lesná cesta. Tvoria ho trávnaté lúky. Nachádza sa na hranici Národného parku Malá Fatra.
Hrdošná skala (902 m n.m.) sa nachádza na Liptove v Chočských vrchoch, nad obcou Komjatná. V tejto lokalite možno obdivovať mohutné skalné bloky s oknami, bránami a niekoľkými jaskyňami. Najväčšou z týchto jaskýň je 120 m dlhá oficiálne neprístupná Žaškovská jaskyňa. Hrebeň Hrdoša s Hrdošovou skalou je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Zaujímavé je aj skalné okno, ktoré vzniklo postupným zvetrávaním a oddelením sa skál. Svedčia o tom aj kusy zotrvávajúce ešte v dolnej časti okna. Z vrcholu sú výhľady do okolia, hlavne na hrebeň Malej a Veľkej Fatry.
Komjatná (634 m n.m.) je obec, ktorá leží na úpätí Chočských vrchov na Liptove. Prvé písomné zmienky o pochádzajú z desiateho storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330. V roku 1715 sa spomína ako „Possessio Komiattna“. Komjatná je známa nálezmi z mladšej doby bronzovej - mečov liptovského typu, sekier a kosákov a aj sídliskom púchovskej kultúry. Na jej území sa nachádzajú aj zakonzervované základy gotického kostola sv. Ducha, ktorý sa spomína v roku 1492 a zanikol v roku 1820. Taktiež sa tu nachádza aj pamätná tabuľa, ktorá bola vyhlásená za archeologickú pamiatku.
Dolina, v ktorej sa nachádza obec, je významná tým, že cez ňu prechádza praveká obchodná magistrála, ktorá viedla z Liptova na Oravu. V obci je klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Gála (Gálusa) postavený v roku 1823 s oltárnym obrazom od J. B. Klemensa. Súčasťou obce je aj miestna časť Studničná, spomínaná v roku 1600, kde sa nachádza významná prírodná scenéria (skalné útvary).
