Lehota pod Vtáčnikom (356 m.n.m.) je bývalá banícka obec, v intraviálne ktorej sa povrchovo ťažilo hnedé uhlie. Nachádza sa na úpätí pohoria Vtáčnik, pod rovnomenných vrcholom. Prvá písomná zmienka o obciach z tohto úzmeia pochádza zo 14. storočia v súvislosti s hradom Sivý Kameň, ktorého zrúcaniny sa nachádzajú v susednej obci Podhradie.
Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik.
Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina.
Je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany.
Vrchol predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.
Kamenec pod Vtáčnikom (285 m.n.m.) - leží v južnej časti Hornonitrianskej kotliny na západnom úpätí pohoria Vtáčnik. Obec vznikla v 20. storočí spojením Dolného a Horného Kamenca. V obci bolo objavené hradisko so sídliskovými mladohalštattskými nálezmi. História osídlenia teda siaha až do Halštatskej doby (800 – 400 pred Kr.). Z tejto doby sa našli prvé stopy človeka, ktorý podľa nálezov zostal prítomný v tejto lokalite až do stredoveku.