Pilišské vrchy je krasové a dolomitové pohorie, ktoré sa tiahne od Ostrihomu až po Budapešť. Názov pochádza zo slovanského pleš (slovenského pleš alebo plešivec) podľa nezalesnených (lysých, plešatých) svahov kopcov, je to aj priamo doložené z roku 1187. Príkladom je aj najvyšší vrch Pilis (756 m n. m.), ktorý je z južnej časti skalnatý, lysý. Na vrchol sa koná pravidelný výstup „Pešia túra Pilišanov“ – čo je stretnutie Slovákov z oblasti Piliša. Je tu niekoľko obcí, v ktorých ešte stále žijú naši krajania a zachovávajú si svoje národnostné tradície. V pohorí sa nachádza okolo 400 jaskýň. Rieka Dunaj, ktoré obteká pohorie, tu pripomína svojim tvarom pravú stranu srdca. Podľa východného náboženstva má pohorie veľké magické kúzlo. Pohorie a jeho pútnicke miesto dokonca navštívil v roku 2006 aj Dalajláma.

Vyšegradské vrchy sú pohorie rozprestierajúce sa na ohybe Dunaja v Maďarsku. Na juhu a juhozápade susedia s pohorím Pilišské vrchy. Na severe a severovýchode susedia s pohorím Börzsöny, pričom hranicu tvorí rieka Dunaj. Geograficky je pohorie súčasťou Severomaďarského stredomoria ako jeho západná časť, pričom ako jediná leží na pravom brehu Dunaja. Pohorie je súčasťou Zadunajského stredohoria, kam patrí aj pohorie Pilišské vrchy. Názov pohoria je odvodený od neďalekého maďarského mestečka Visegrád, ktoré je jedným z najstarších miest v Maďarsku a je významnou archeologickou lokalitou. Pohorie je súčasťou národného parku Dunaj-Ipeľ.

Rozhľadňa Prédikálószék (639 m n.m.) bola postavená v roku 2016 na rovnomennom vrchu, ktorý je druhým najvyšším vrcholom Vyšehradských vrchov. Rozhľadňa je drevená, na betónovom základe a je vysoká 12 metrov. Poskytuje ďalekosiahle rozhľady do širokého okolia. Za veľmi dobrej viditeľnosti je možné dokonca zhliadnuť aj Vysoké Tatry. Vyniká však zaujímavým pohľadom na meander rieky Dunaj, ktorá sa zarezáva do pohoria Börzsöny. Poskytuje pohľad na panorámu celého Dunajského ohybu z troch terás, ktoré sa rozširujú smerom nahor. Pamiatku uhorských kráľov, ktorí zohrali významnú úlohu v regióne, oživujú ručne maľované, jedinečné informačné tabule. Okrem vyhliadkovej plošiny sa tu nachádza aj ohnisko, lavice a stoly.

Dobogokó (699 m n.m., Chotárna skala) je obľúbeným turistickým miestom nachádzajúcim sa vo Vyšehradských vrchoch. Ide o náhornú pláň, ktorá je najvyššie položeným miestom pohoria. Na vrchole sa nachádza pamätník Ödön Téry, kamenná pyramída postavená na pamiatku jedného z priekopníkov maďarského cestovného ruchu a múzeum maďarskej turistiky. Z tejto plošiny padajú strmé zrazy do údolia Dunaja. Odmenou sú dve panoramatické vyhliadky so zábradlím, z ktorým možno obdivovať hlboké údolie Dunaja, nad ktorým sa týči pohorie Börzsöny. Počas turistickej sezóny sa tu vydávajú jedlá z niekoľkých veľkých kotlov, čo vytvára nenapodobiteľnú atmosféru a dodáva podávaným vynikajúcim pokrmom maďarskú dušu.

Piliš (756 m n.m.) je najvyšším vrcholom Pilišských vrchov. Týči sa nad obcou Pilisszentkereszt (Mlynky), ktorá je sídlom Pilišských Slovákov. Názov pochádza zo slovenského slova Pleš (ako náš Plešivec) podľa nezalesnených svahov kopcov. Na východnej strane jeho vápencového pásma sa nachádza Železná brána. Táto oblasť bola obľúbeným poľovným revírom stredovekých kráľov. Pred niekoľkými desaťročiami pôsobila na kopci protilietadlová raketová základňa Maďarskej ľudovej armády, ktorá však bola po zmene režimu zlikvidovaná. Opustené bunkre možno nájsť dodnes. Vojenská základňa fungovala do roku 1996. Kasárne, ktoré k nemu patria, sa nachádzajú nad obcou Pilisszentkereszt, vedľa cesty vedúcej do Dobogókő. Všetko, čo zostalo z vojenskej základne, sú betónové bunkre, v ktorých boli kedysi umiestnené raketové nákladné autá. Na najvyššom bode hory stála 14 m vysoká geodetická meracia veža. Vežu obnovili civilisti a prestavali ju na meteorologickú stanicu a neskôr na rozhľadňu. Ide o drevenú vežu s dreveným schodiskom, ktorá je vysoká 17 metrov. Z vrcholu aj rozhľadne sa naskytujú pekné výhľady do okolia.

Tesárska roklina sa nachádza neďaleko obce Hontianske Tesáre. Táto prírodná pamiatka slúži ako ukážka sedimentácie v podmienkach delty a zároveň dokumentuje eróznu schopnosť vody v spojitosti s tektonikou a odolnosťou hornín. Z Tesárskej rokliny srší na slovenské pomery poriadna nevšednosť. Roklina vznikla pôsobením vody na vulkanické horniny. Unikátny kaňon je tvorený sedimentami vulkanického pôvodu. Tieto horniny sú pomerne slabo odolné, najmä voči vodnej erózii. V týchto horninách bolo vytvorené jedinečné, aj keď krátke, kaňonovité údolie. Unikátna je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku. Je tu vidieť ukážkové krížové zvrstvenie.  Je to doklad o tom, že v tejto oblasti bolo pravdepodobne plytké more.

Pramene vody stekajúce po vulkanických horninách vytvárajú očarujúce vodopády. Spolu je možné obdivovať až 4 vodopády, pričom najvyšší z nich má 8 metrov. Prechod roklinou je poriadnym zážitkom, ktorý obohatí rôznorodý terén a klimatické podmienky. Úvodný, typicky vlhký a chladný vzduch vystrieda dramatickejší prechod cez skaly, naplavené drevo či uzučké priestory medzi dvomi majestátnymi skalnými stenami.