Pohorie Rokoš je súčasťou chráneného územia Národná prírodná rezervácia Rokoš. Je budovaný druhohornými usadeninami, najmä strednotriasovými dolomitmi, menej vápencami, chočského príkrovu, ktoré tu tvoria miestami skalné dominanty masívu (Košútova skala, bralnatý vrchol Rokoša, kaňonmi rozbrázdený Malý Rokoš, Plevňa a Kánisova skala). Je to pekná scenéria dolomitových a vápencových skál, týčiace sa nad Rudnianskou dolinou.

Nitrianske Rudno (318 m.n.m.) leží na úpätí Nitrických vrchov v pohorí Strážovských vrchov, na styku masívu Rokoša s Rudnianskou dolinou na pravostrannej nive riečky Nitrica. Obec sa vyvinula pôvodne z baníckej osady. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol, ktorý bol v rokoch 1804-1816 postavený na mieste dreveného kostolíka zničeného požiarom. Zaujímavú kulisu obce tvorí „silueta spiaceho mnícha“, ktorú vytvorí pohorie Rokoš pozostávajúce z Malého a Veľkého Rokoša. Cez obec preteká rieka Nitrica, na ktorej bola v rokoch 1951 - 58 vybudovaná vodná nádrž, ktorá slúži hlavne pre tepelnú elektráreň a chemický závod v Novákoch.
Najvýznamnejšou osobnosťou obce bol rímskokatolícky kňaz František Madva, ktorý tu pôsobil v rokoch 1822 - 1850. Bol nielen kňazom a národným buditeľom, ale preslávil sa v širokom okolí aj v zahraničí najmä svojim liečiteľským umením. Za jeho aktivity mu pri príležitosti 100. výročia vymenovania za farára, vďační obyvatelia obce v spolupráci s Maticou slovenskou, odhalili pri miestnom rímskokatolíckom kostole pamätník.

Rokoš (1 009,9 m n. m.) je najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa v ich najjužnejšej časti, na hranici okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou, nad obcou Diviaky nad Nitricou. V južnej časti územia Rokoša sa nachádzajú typické strmé skalné útvary so sutinami na ich úpätí. Celá skupina Rokoša je pokrytá bučinami. Borovica sosna má v tejto oblasti prirodzené rozšírenie. Z rastlín sa tu uplatňujú zvoncovník, repíček repíkovitý, prvosienka holá a iné. Zalesnený vrchol neposkytuje výhľad. Na Rokoši bol osadený pamätník Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Obaja sú to rodáci z neďalekého Uhrovca, dokonca sa narodili v tom istom dome, len v inom čase. Pôvodne pomník postavený v roku 1968, znovu vybudovaný v roku 1996.

Diviacka Nová Ves (266 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na Hornej Nitre, na úpätí Strážovských vrchov, podcelku Rokoš. Počiatky osídlenia celej oblasti povodia riečky Nitrice, do ktorej prináleží aj Diviacka Nová Ves, spadajú do obdobia mladej doby bronzovej (1200 – 700 rokov pre Kr.). Z tohto obdobia pochádzajú pohrebiskové nálezy lužickej kultúry, ktoré dokladajú súvislejšie osídlenie celej oblasti. Sídla sa v tomto prostredí udržali až do čias Veľkej Moravy a miestne názvy a chotárne pomenovania, pochádzajúce z obdobia ranného feudalizmu, sú svedectvom súvislého osídlenia už v 12. storočí. Diviacka Nová Ves bola pôvodne kráľovským majetkom a označovala sa ako Devičie (sídlo v blízkosti opevneného hradiska). V prvej polovici 13. storočia síce Devičie spustlo. Rodina Diviackovcov kúpila Devičie od Zoborského kláštora a vybudovala si tu hlavné sídlo. Súčasnú hornonitriansku Obec Diviacka Nová Ves tvoria kedysi samostatné lokality: Diviacka Nová Ves a Vrbany. K zlúčeniu týchto dvoch územno-administratívnych celkov došlo v roku 1960. V minulosti bola súčasťou Diviackej Novej Vsi i osada Somorova Ves, pričlenená k obci Diviaky nad Nitricou v roku 1960 a dnes už nezachované 3 roľnícke domy na Vrchoch.