Melichova skala (761 m n.m.) je 30 m vysoká skalná veža vyčnievajúca z okolitých miernych svahov. Jej názov však nie je náhodný. Nakoľko bralo stojí na pôde, ktorá kedysi patrila rodine Melichovej. Od roku 1964 je vyhlásená za prírodnú pamiatku. K tejto monumentálne skale sa viaže aj povesť, ktorá hovorí, že je to skamenená dcéra tejto rodiny Melichovej s nošou na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. V skutočnosti je skala pozostatkom stuhnutého lávového prúdu. Vznikla pôsobením selektívnej erózie a denudácie, ktorá odstránila menej odolné časti andezitového prúdu a zachovalo sa len jeho najtvrdšie jadro. Na nižšiu časť Melichovej skaly vyhlásenej i za prírodnú pamiatku možno vyliezť a pokochať sa krásnym výhľadom do doliny a na okolité vrchy. K útvaru Melichova skala vedie modro značený turistický chodník z Detvy. Výstup ku skale je jednoduchý a nenáročný, vedie k nej turistický chodník.

Lukáčova skala (710 m n.m.) sa nachádza neďaleko Detvy na úpätí vrcholu Poľana. Okolo skaly vedie červený turistický chodník nazvaný "Rudná magistrála". Táto múrostrmá skala sa týči nad cestou vedúcou na Kaľamárku a Chrapkov.

Kalamárka (808 m n.m.) je prírodná lokalita v Detvianskom predhorí Poľany. Očarujúci je extrémne členitý reliéf, ktorý má za sebou už dlhú horolezeckú tradíciu. Z historického hľadiska o doposiaľ jedinú známu včasno-stredovekú lokalitu v Detvianskej kotline. Je známe, že Kalamárka priťahovala pozornosť človeka už v praveku. Očarujúce sú nielen skalné tiesňavy, ale aj samotná vrcholová plošina, ktorá je voľne dostupná len zo severu. Nachádza sa tu aj jedna z najkrajších skalných ciest na Slovensku - Indián. Je prístupná v každom ročnom období.

Kalamárka je súčasťou chráneného územia, ktoré sa nachádza v južnej časti celku Poľana. Vyhlásené bolo v roku 1977 na ochranu gravitačne rozpadnutého lávového prúdu pôvodnej neogénnej sopky. Zvyšok prúdu tvorí zvlnená plošina ostro ohraničená okrajovými skalnými stenami charakteru skalného mesta. Od stien, vysokých miestami aj viac ako 10 m, sa oddeľujú skalné veže a ihly rôzne širokými a hlbokými gravitačnými trhlinami. Vrcholovú plošinu využili ľudia už v mladšej dobe bronzovej dobe pred 3 000 rokmi a vybudovali tu hradisko – pevnosť zosilnenú kameno-zemným valom, na niektorých miestach ešte badateľným. Bolo osídlené ľudom lužickej kultúry, neskôr Kotínmi, ľudom púchovskej kultúry, bolo tu významné slovanské sídlo vo veľkomoravskej a poveľkomoravskej dobe. Posledné nálezy sú zo začiatku novoveku, časovo môžu súvisieť so založením Detvy. Najlepšie viditeľnou antropogénnou stopou je cisterna na vodu vysekaná do skaly na vrcholovej plošine. Našli sa tu črepy, kopije, meče, ihlice, časti sekier a zaujímavým nálezom potvrdzujúcim prítomnosť Slovanov je dvojsečný meč z veľkomoravského obdobia.

Boriakova skala (783 m n.m.) predstavuje skalnaté zakončenie malého hrebienka severne od hradiska Kaľamárka. Poskytuje nádherné pohľady do okolia, podstatne lepšie než Kaľamárka. Sú z nej krásne výhľady na Podpoľanie a do Zvolenskej kotliny. Je to jedno z najkrajších miest južného Podpoľania a je veľmi jednoducho prístupné z lesnej cesty chodníkom. Skaly dosahujú výšku 22 metrov a ponúkajú možnosti pre skalolezcov - ponúkajú viac ako 40 lezeckých ciest.

Folklórne slávnosti Pod Poľanou v Detve patria od svojho vzniku medzi najvýznamnejšie podujatia svojho druhu na Slovensku. Festival sa koná v Detve, ktorá je centrom folklórne živého regiónu, v prostredí prírodného amfiteátra, ktorého architektúra vychádza z tradičnej drevenej architektúry Podpoľania. Autorom architektonického návrhu amfiteátra, patriaceho medzi najkrajšie scény v prírode, je Ing. Viliam Gruska. Blízkosť Poľany umocňuje celkový dojem. Návštevníkov víta zvučka festivalu, autorom ktorej je hudobný skladateľ Svetozár Stračina. Znie v nej hlas fujary – nástroja typického pre Podpoľanie, klenotu kultúrneho dedičstva Slovenska aj UNESCO. Autorom výtvarného loga Folklórnych slávností pod Poľanou je akademický sochár Ján Kulich, spoluzakladateľ podujatia. Tento roka sa koná už 55. ročník tohto podujatia.

Organizátori navrhli realizovať osem scénických programov na hlavnej scéne, v nich majú svoje miesto domáce kolektívy a interpreti z Podpoľania, detské súbory, ľudové hudby, folklórne súbory a tanečníci, folklórne skupiny z regiónov kraja, ale aj Slováci žijúci v zahraničí a ako už býva zvykom, ani pri tomto jubilejnom ročníku nebude chýbať Umelecký súbor Lúčnica s programom z tvorby profesora Štefana Nosáľa. Súčasťou 55. ročníka bude aj celý rad sprievodných podujatí komornejšieho charakteru v areáli amfiteátra, v kultúrnych zariadeniach mesta, na verejných priestranstvách a iných miestach. Zamerané sú na folklór, jarmok tradičných ľudových remesiel, výrobcov ľudových hudobných nástrojov, drevených vyrezávaných krížov, regionálne produkty z Podpoľania, ale aj čo - to z tradičnej kuchyne, kultúru zahraničných Slovákov, či „zabudnuté“ dediny, tentokrát z Novohradu.