Zakopane (800 m.n.m.) - ide o najvyššie položené poľské mesto, ktoré sa nachádza na úpätí Poľských Tatier. Ide o známe zimné stredisko, kde sa konajú viaceré významné zimné podujatia. Na konci 19. storočia sa Zakopané stalo kultúrnym centrom, v ktorom žili alebo ho navštevovali slávne osobnosti poľskej kultúry. Medzi najznámejšie pamiatky patrí barokový drevený kostol vedľa historického cintorína, historické drevené goralské stavby, budovy v tzv. zakopanskom štýle, vily.

Chata Murovaniec (1 500 m n.m.) sa nachádza v Doline Gasienicowej, pod úpätím Svinice, v Poľských Tatrách. Prvým objektom postaveným v súčasnej lokalite chaty bola pastierska búda, ktorá sa vzhľadom na narastajúci počet turistov postupne rozrastala a postavené boli ďalšie objekty. Neskôr sa začala výstavba chaty. Slávnostného otvorenia sa dočkala v roku 1925. Vďaka silným žulovým stenám dostala prezývku "Murowaniec". V rokoch 1950 - 1951 prešla rekonštrukciou, budova bola ďalej rozšírená. Ďalšia rekonštrukcia prebehla po požiari v roku 1963. Chata má vlastnú štýlovú reštauráciu. Chata architektonicky zapadá do okolitého prostredia.

Czarny Staw Gąsienicowy (1 624 m n.m.) je veľké ľadovcové pleso nachádzajúce sa v Poľských Tatrách v ľadovcovom kare v závere Gasienicowej doliny. Rozloha plesa činí 17,94 ha pri dĺžke 665 m a šírke asi 425 m. Hĺbka plesa je pomerne úctyhodná a dosahuje 53,1 metrov. Pleso vďačí za svoj názov nielen svojej polohe pod svahmi vrcholov Kościelec, ale taktiež vďaka siniciam farbiacim vodu. Je jedným z mála rybnatých tatranských plies. Ryby (pstruhy) tu však boli vysadené umelo v roku 1881.

Kościelec (2 155 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v poľskej časti Vysokých Tatier, neďaleko vrcholu Svinica, nad plesom Czarny Staw Gąsienicowy a Gąsienicovou dolinou. Vrchol pozostáva z dvoch pod-vrcholov. Za hlavný je považovaný ten nižší z dôvodu jeho turistickej dostupnosti. Názov je pravdepodobne odvodený od tvaru oboch vrcholov, ktoré pripomínajú kostol s vežou. Vrchol je zložený zo žulových lavíc o hrúbke 100 metrov. Prvovýstup bol uskutočnený v roku 1845, aj keď vrchol bol pravdepodobne navštevovaný už pred týmto rokom.  Oficiálny chodník na vrchol bol postavený v roku 1966.

Z vrcholu sa otvára pekný rozhľad do širšieho okolia poľských aj slovenským Vysokých Tatier. Priam desivá je hĺbka k plesu Czarny Staw Gąsienicowy a do severných stien pod Kozím vrchom. Z vrcholu možno obdivovať hradbu hôr od Woloszyna, cez Granáty a Kozí vrch až po Svinicu, ktoré zakrývajú väčšinu vrcholov Vysokých Tatier. Napriek možno zhliadnuť viaceré vrcholy ako sú Rysy alebo Vysoká. Okrem toho sa z vrcholu otvárajú pekné výhľady na západ na Červené vrchy, Kasprov vrch aj na Giewont.

Ide o stredne náročnú vysokohorskú túru. Technicky náročnejší je úsek zo sedla Karb na samotný vrchol Kościelec, ktorý vedie po platniach s veľkou expozíciou. Počas túry sa prekonáva prevýšenie cca 1 300 metrov. Trasa nie je istená umelými technickými pomôckami ani stúpačkami. Preto je pri zhoršených klimatických podmienkach nutné venovať veľkú opatrnosť hlavne pri vzostupe. Navyše turisti musia na niekoľkých miestach prekonať skalné prekážky II. stupňa lezeckej obtiažnosti.

Zielony Staw Gąsienicowy (1 672 m n.m.) je ľadovcové pleso nachádzajúce sa v Poľských Vysokých Tatrách. V minulosti sa nazývalo Suczy Staw podľa zlej sučky, ktorá zranila ovcu, ktorá bola nájdená v Jaskyni Kasprowej. Je to ôsme najväčšie pleso v poľskej časti Vysokých Tatier. Pleso zaberá plochu 3,84 ha, dlhé je 275 m, široké 238 m a s najväčšou hĺbkou 15,1 m. Voda plesa je vysoko priehľadná (až do hĺbky 10 m) a má svetlozelenú farbu spôsobenú malým množstvom planktónu na dne plesa. Pleso je dlhodobo zarybňované. Pleso zamŕza v októbri až novembri a roztopí sa v máji až júni. Na jeho brehoch rastie ostrica Lachenala, ktorá je vzácna.

Suché sedlo (1 949 m n.m.) leží pod Kasprovým vrchom na hranici medzi Slovenskom a Poľskom, Vysokými a Západnými Tatrami. Nakoľko sa nachádza iba 200 m od stanice kabínovej lanovky z Poľska na Kasprov vrch, je veľmi hojne navštevované. Východiskom výletov do tohto sedla zo slovenskej strany je zväčša Podbanské. Zo samotného sedla sa návštevníkovi otvorí úžasný výhľad na Vysoké Tatry, Tichú dolinu či Liptovské kopy.

Kasprov vrch (1 987 m n. m.)  je nevýrazný hôľnatý vrchol vo východnej časti Západných Tatier. Leží na štátnej hranici Slovenska a Poľska. Od Ľaliového sedla a od Vysokých Tatier ho delí Suché sedlo a Beskyd (2012 m). Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách.