Podujatie
- Názov podujatia:
- Podskalský Roháč
- Dátum konania:
-
12.10.2019
- Cieľ:
-
Podskalský Roháč -
Strážovské vrchy
- Kategória:
-
Pešia turistika
Popis
Na podporu organizácie podujatia boli použité prostriedky z 2 % dane z príjmov.
Trasa:
Považská Bystrica, Tesco - Snožek - Podskalský Roháč - Podskalie, kaplnka - Tŕnie - Závadská jaskyňa (potrebná čelovka) - Markušovec - Prečín.
Náročnosť:
stredne náročné, dĺžka trasy: 20 km, prevýšenie: 980 m, čas pochodu: 8:00 h.
Zodpovedný vedúci:
Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky
e-mail:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
alebo mobil: 0918 056 249.
Cieľová oblasť
- Cieľ:
-
Podskalský Roháč
Popis
Podskalie (358 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Súľovských skál v pramennej kotline Pružinky. Pravdepodobne vznik Podskalskej usadlosti spadá do doby, keď Slovensko drancovali Tatári, avšak prvá písomná zmienka o obci sa objavuje až v roku 1330. Medzi prvých vlastníkov obce patrila rodina Lieskovských, začas panstvo Košeca a neskôr prešla do držby viacerých zemepánov.
V roku 1950 mala obec 322 obyvateľov a v súčasnosti iba 126. Príčinou poklesu obyvateľov bola zakázaná výstavba v obci v rokoch 1970 – 1990 a s tým súvisiaci odliv mladých ľudí do okolitých miest. V obci sa nachádza kostol sv. Martina zo začiatku 14. storočia, ktorý bol prestavaný v roku 1750 až 1754 a kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1760.
Podskalský Roháč (720 m.n.) je veľmi zaujímavý bralnatý vápencový masív nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, v južnej časti Súľovských vrchov, nad obcou Podskalie. Masívu dominujú dva výrazné vrcholy - južnejšie sa vypínajúce nižšie z oboch Veľké skaly (628 m n.m.) a severnejšie položený Roháč (720 m n.m.). V jej okolí bola v roku 1993 vyhlásená rovnomenná prírodná rezervácia so zachovalou teplomilnou vegetáciou na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá, v ktorých sa vyskytuje škála chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín charakteristických pre takýto typ biotopov.
Reliéf v juhozápadnej časti, výstižne nazývanej Osobitá, vytvára skalné mesto s početnými skalnými útvarmi, ako vežami, skalnými rebrami, v ktorých sa miestami nachádzajú otvory typu skalných okien, tunelov, ale aj mohutnými bralami so skalnými i niekoľko metrov vysokými strmými až kolmými stenami. Tieto viacstupňové skalné skupiny podmienili ťažšiu prístupnosť a miestami aj zložitú priechodnosť hrebeňa. Veľká a Malá Závadská jaskyňa (607 m n.m.) sa nachádzajú na západnom svahu vrchu Skálie, južne od osady Zemianska Závada. Nazývajú sa tiež ako Temné jaskyne. Väčšia z nich, tzv. Veľká Závadská jaskyňa dosahuje úctyhodnú dĺžku 100 m. Jej útroby ukrývajú hodnotnú a esteticky pôsobivú krasovú výzdobu. Nájsť tu možno stalagmity, krátke stalaktity i sintrové jazierka. Steny jaskyne sú zdobené krásnymi sintrovými nátekmi rôznych odtieňov. Jaskyňa je významná i z archeologického a paleontologického hľadiska – boli v nej totiž objavené pozostatky pravekého ľudského osídlenia i kosti dávno vyhynutých živočíchov. Návšteva Veľkej Závadskej jaskyne má dobrodružný charakter. Kvôli úzkym priechodom a nízkym stropom sa treba miestami riadne zohnúť, ba i plaziť. Návštevník musí rátať so zašpinením oblečenia, preto je dobré vziať si na výlet náhradný odev. Takisto treba mať dobrý zdroj svetla, najlepšie čelovku, prípadne i ďalšiu baterku.
Malá Závadská jaskyňa sa so svojou dĺžkou 45 m radí k väčším spomedzi súľovských jaskýň. Vďaka pomerne mohutnej a bohatej sintrovej výzdobe patrí zároveň k ďaleko najkrajším. Jaskyňa predstavuje, podobne ako jej väčšia susedka, ojedinelý typ tzv. klastokrasovej jaskyne vytvorenej v karbonatických zlepencoch. Vďaka tomu má medzi slovenskými jaskyňami osobitný geomorfologický a speleologický význam.
Prečín (332 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Strážovských vrchoch, južnej časti Súľovských vrchov. V chotári obce sa nachádzajú kvapľové jaskyne i niekoľko tzv. skalných miest. Na území obce sa našli sídliskové nálezy halštatskej a púchovskej kultúry, z doby laténskej a rímskej, slovanské z doby veľkomoravskej z 10.-12. storočia. Obec sa spomína v roku 1385.
V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie pôvodne gotický, koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia renesančne upravený, v rokoch 1737-1798 barokovo prestavaný, v 19. storočí prístavba predsiene, baroková kaplnka z roku 1758 upravená koncom 18. storočia. Nad dedinou sa týčil drevený hrad, ktorý dal meno nielen vrchu, ale i celej obci.
EventList powered by schlu.net
|
|
Kalendár podujatí
<< November 2024 >>
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| | | | 1 | 2 | 3 |
4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | |
Fotografie z podujatí
Mútne, 2.3.2024
Hnilická Kyčera,9.3.2024
Kútny vrch, 16.3.2024
Partizánskym chodníkom,23.3.2024
Strážov, 29.3.2024
Sadenie stromčekov, 6.4.2024
Prédikálószék, 13.4.2024
Rozhľadňa Lipky, 27.4.2024
Katarínka, 4.5.2024
Čistenie chodníkov, 8.5.2024
Tanečnice - Čarták - Benešky, 17.-19.5.2024
Hladký vrch a Bobovec, 25.5.2024
Dobšinská ľad.jaskyňa,1.6.2024
Jakubina, 8.6.2024
Temniak, 15.6.2024
Zádielska dolina, 22.6.2024
Česká ráj, 27.-30.6.2024
Kľak, 5.7.2024
Salatín, 20.7.2024
Čierna Hora, 7-8/2024
Skalka, 17.8.2024
Jahňací štít, 24.8.2024
Biely kríž, 31.8.2024
Prameň Ipľa, 21.9.2024
Kňaží stôl, 28.9.2024
Sivec, 5.-6.10.2024
Veľká Rača, 12.10.2024
Veľký Inovec, 19.10.2024
Vršatec, 26.10.2024
|